Čo je dôvodom Lajčákovej a Kiskovej nervozity

Slovenská verejnosť je v týchto dňoch intenzívne traumatizovaná potenciálnou rezignáciou ministra Lajčáka, ak mu nevďační a zápecnícki Slováci vezmú jeho obľúbenú hračku – globálny pakt o migrácii
Lajčákovi spolustraníci pred novembrom 1989 síce odmietli prijať mladého Andreja Kisku do KSČ, podnájomník z niekdajšieho Pionierského paláca však na Lajčáka kvôli tomu nezanevrel, ale naopak je veľmi znepokojený tým, že by bývalý komunistický funkcionár Lajčák mal opustiť svoj ministerský post.
Tak čo je dôvodom tejto Lajčákovej a Kiskovej nervozity. Formálne sa síce pertraktuje globálny pakt o migrácii, avšak v tomto huriavku trochu unikli pozornosti radikálne či dokonca až extrémistické vyjadrenia poslankyne Sulíkovej strany SaS Lucie Ďuriš Nicholsonovej, podľa ktorej bola revolúcia v novembri 1989 “príliš nežná”, a až “príliš nežne sme sa rozlúčili s jednotlivcami, ktorí ten systém vybudovali. Niektorí tí ľudia tu zostali. Bolo veľmi dôležité ich rázne odsúdiť a potrestať”, uviedla Lucia Nicholsonová na adresu vládnych predstaviteľov s komunistickou minulosťou.
Lucia Nicholsonová síce nekonkretizoval, či mala na mysli okrem iných konkrétne aj Miroslava Lajčáka, jeho znepokojenie v tomto kontexte by však bolo ľudsky pochopiteľné a mnohé z prebiehajúcej diskusie o globálnom migračnom pakte by sa ukázalo v úplne novom svetle. Nie je žiadnym tajomstvom, že Miroslav Lajčák si už pred svojim vstupom do KSČ v roku 1983 dôkladne osvojil nielen “materialistický svetonázor”, ako sám uviedol vo svojej prihláške do KSČ.
Jeho prijatie do KSČ by v tom čase nebolo možné ak by sa nestotožnil aj s princípmi proletárskeho internacionalizmu. Dnešnou optikou sú takýmito “proletármi” migranti z najchudobnejších regiónov Afriky a Ázie, ktorí naozaj nič nemajú, ak si odmyslíme najnovšie smartfóny, značkové oblečenie či pofidérne kreditné karty bez mena, ale za to s vlajočkou EÚ.
Možno teda vytýkať Lajčákovi, ak z titulu svojho pôsobenia v OSN tak intenzívne loboval za týchto novodobých “proletárov” a osobne sa zasadil za vypracovanie “globálneho migračného paktu”? Veď tento pakt je plne v súlade s nadčasovou myšlienkou “proletárskeho internacionalizmu”.
Zápecnícki Slováci by mali pochopiť, že je ich morálnou povinnosťou nezáväzne pomáhať týmto novodobým proletárom. A pani poslankyňa Ďuriš Nicholsonova by vo svojom revolučnom zápale snáď mohla učiniť výnimku a udeliť dišpenz ministrovi Lajčákovi z prípadného dodatočného rázneho odsúdenia a potrestania jednotlivcov, ktorí sa z KSČ po novembri 1989 šikovne infiltrovali do našich demokratických ponovembrových vlád.
Izrael sa v utorok pridal k Spojeným štátom a ďalším krajinám, ktoré sa odmietajú pripojiť ku Globálnemu paktu OSN o migrácii, ktorý budú predstavitelia jednotlivých vlád podpisovať v decembri v Maroku. Informovala o tom agentúra DPA
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu, považovaný za tvrdého odporcu imigrácie, povedal, že “ministerstvo zahraničných vecí inštruoval, aby oznámilo, že Izrael nebude súhlasiť a nepodpíše Globálnu dohodu o bezpečnej, riadenej a regulovanej migrácii”.
Sme odhodlaní chrániť naše hranice pred nelegálnymi migrantmi. To sme robili a to budeme robiť aj naďalej,” povedal.
Pridá sa aj Poľsko
Poľská vláda rozhodla, že nepodporí pakt Organizácie Spojených národov (OSN) o migrácii, ktorého cieľom má byť bezpečná a riadená migrácia.
Nesúhlas s paktom Varšava odôvodnila záujmami národnej suverenity.
Po utorkovom zasadaní poľskej vlády jej tlačový úrad vydal vyhlásenie, v ktorom sa konštatuje, že dokument nespĺňa požiadavky Poľska na “silné garancie suverénneho práva rozhodovať, koho krajiny príjmu na svoje územie, a na rozlišovanie medzi legálnou a nelegálnou migráciou”.
Kritici pribúdajú
Na migračnom pakte sa 193 členských štátov OSN dohodlo ešte v septembri 2016. Práce na jeho znení sa začali v apríli 2017 a schválené bolo v júli 2018. Cieľom tohto 34-stranového dokumentu je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov.
Pakt by mali vlády oficiálne prijať na konferencii v marockom Marrákeši v dňoch 10.-11. decembra.
Viacero krajín vrátane Austrálie, Bulharska, Česka, Maďarska, Rakúska, Estónska a Spojených štátov však už oznámilo, že sa k tejto iniciatíve nepripoja. V utorok sa k nim pripojilo aj Poľsko.
Zástancovia paktu tvrdia, že pomôže lepšie regulovať migračné toky a bude chrániť práva migrantov. Kritici argumentujú, že ako ľudské právo je v dokumente zakotvená aj migrácia z ekonomických dôvodov.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

Create your website with WordPress.com
Začíname
%d blogerom sa páči toto: