Odhalená „veda“ EFSA

kratene
Korupčná rakovina v Bruseli
V septembri 2012 vydal uznávaný medzinárodný vedecký časopis Food and Chemical Toxicology štúdiu vedeckého tímu francúzskej Caen Univerzity pod vedením profesora Gillesa-Erica Seraliniho. Metodika Seraliniho štúdie bola počas obdobia štyroch mesiacov hodnotená kvalifikovanou skupinou vedeckých spolupracovníkov a považovala sa za publikovateľnú.
Nebol to žiaden amatérsky proces, ale skôr dôkladne zdokumentované výsledky testov na skupine 200 potkanov počas časového intervalu dvoch rokov, pričom jedna skupina potkanov, takzvaná kontrolná skupina, nebola kŕmená GMO a druhú skupinu potkanov kŕmili GMO.
Zásadne, po dlhej, ale nakoniec úspešnej právnej bitke, spoločnosť Monsanto bola nútená zverejniť podrobnosti jej vlastnej štúdie o bezpečnosti jej NK603 kukurice. Seralini a jeho kolegovia reprodukovali Monsanto štúdiu z roku 2004 uverejnenú v rovnakom časopise a použitú Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) v roku 2009 kvôli jej pozitívnemu hodnoteniu NK603.
Seraliniho skupina založila svoj experiment na rovnakom protokole ako Monsanto jej štúdiu, avšak omnoho častejšie testovali viac parametrov. Potkany boli študované oveľa dlhšie – ich celú dvoj-ročnú priemernú dĺžku života, nie len 90 dní ako v štúdii Monsanto. Dĺžka časového rozpätia predstavovala zásadný rozdiel. Prvé nádory sa objavili už v 4 až 7 mesiaci od začiatku štúdie. Predchádzajúca 90-dňová štúdia Monsanto s rovnakou GM kukuricou NK603 prejavovala známky toxicity, ktoré ale zamietol priemysel a taktiež EFSA ako “biologicky nevýznamne”. Zdá sa, že tieto ukazovatele boli naozaj veľmi biologicky významné .
Štúdia bola vykonaná tiež s najväčším počtom potkanov, aký bol kedy sledovaný v štandardnej diétnej štúdií GMO. Testovali “prvýkrát aj 3 dávky (namiesto dvoch v zvyčajných 90 dňových protokoloch) samotnej Roundup-tolerantnej GM kukurice NK603, GM kukurice ošetrenej prípravkom Roundup a samotný prípravok Roundup pri veľmi nízkych environmentálne relevantných dávkach začínajúc pod úrovňou povolenou regulačnými orgánmi, čo sa týka pitnej vody a geneticky modifikovaných krmív”.1
Ich zistenia boli viac ako alarmujúce. Seraliniho štúdia dospela k nasledujúcemu záveru: “Samičky vo všetkých testovacích skupinách zomierali v 2-3-krát väčšom množstve a rýchlejšie ako tie kontrolné. Tento rozdiel bol viditeľný v troch samčích skupinách kŕmených GMO. Všetky výsledky boli podmienené hormónom a pohlavím, patologické profily boli porovnateľné. U samičiek sa vyskytli veľké prsné nádory takmer v každom prípade častejšie než kontrolné; hypofýza bola druhým najpostihnutejším orgánom; GMO a krmivá ošetrené Roundupom narušili pohlavnú hormonálnu rovnováhu. U pozorovaných samcov bolo zaťaženia a odumieranie tkaniva pečene 2,5-5,5-krát vyššie. Tento patologicky jav sa potvrdil optickou a transmisnou elektrónovou mikroskópiou. Zreteľné a závažné nefropatie obličiek boli tiež všeobecne 1,3-2,3-krát väčšie. Samce vykazovali 4-krát väčšie hmatateľné nádory ako kontrolné…”2
Štyrikrát znamenalo o štyristo percent viac veľkých nádorov u potkanov kŕmených GMO než u bežne kŕmených v kontrolnej skupine. Navyše tvrdili: “Od začiatku 24. mesiaca sa u 50-80% samíc vo všetkých pozorovaných skupinách vyskytli nádory, až 3 nádory na zviera, zatiaľ čo bolo postihnutých len 30% kontrolných [nekŕmených GMO- w.e.]. Roundup skupina preukázala najväčšiu mieru výskytu nádoru s 80% zasiahnutých zvierat s maximálne 3 nádormi na jednu samicu v každej skupine.”3
Takéto alarmujúce výsledky neboli evidentné ešte počas prvých 90 dní, čo je dĺžka väčšiny všetkých testov, ktoré Monsanto a agrochemický priemysel k dnešnému dňu vykonávajú; jasná ukážka toho, ako dôležité bolo robiť dlhodobé testy a zjavne toho, prečo sa priemysel vyhýbal dlhším testom.
Seralini a jeho spolupracovníci ďalej dokumentovali ich alarmujúce zistenia: “Pozorovali sme nápadne výrazné indukcie nádorov prsnej žľazy samotným R (Roundupom), hlavným formulovaným pesticídom, dokonca aj pri najnižšej podávanej dávke. R dokázal narušiť aromatázu, ktorá syntetizuje estrogény (Richard et al., 2005), ale tiež narušil estrogén a androgénne receptory v bunkách (Gasnier et al., 2009). Okrem toho to vyzerá tak, že R je pohlavným endokrinným narušiteľom aj v organizmoch samcov (Romano et al., 2010). Pohlavné steroidy sú v pozorovaných potkanoch tiež modifikované. Tieto hormonálne závislé javy sú potvrdené rozšírenou dysfunkciou hypofýzy u testovaných samíc.”4
Herbicíd Roundup, na základe podmienok licenčnej zmluvy so spoločnosťou Monsanto, musí byť použitý na Monsanto a väčšinu ostatných GM semien. Semená sú v skutočnosti “upravené” len na to, aby odolali burinu-ničiacemu účinku Roundupu, najpredávanejšiemu ničiteľovi buriny na svete.
Laicky povedané, ako poznamenala ďalšia vedecká štúdia, “GM rastliny boli modifikované, aby obsahovali pesticídy, buď prostredníctvom tolerancie na herbicíd, alebo produkovaním insekticídov, alebo oboma spôsobmi, a preto môžu byť považované za “pesticídne rastliny”.5
Ďalej, “Roundup Ready crops [ako je Monsanto NK603 kukurica-w.e.] boli modifikované tak, aby dokázali odolať glyfosátu. Táto chemikália, spolu s pomocnými látkami v zmesi, predstavuje silný herbicíd. Mnoho rokov bola používaná ako herbicíd…GM rastliny vystavené herbicídom na báze glyfosátu, ako napríklad Roundup…môžu dokonca akumulovať zvyšky Roundupu aj po celý svoj život… Glyfosát a jeho hlavný metabolit AMPA (s jeho vlastnou toxicitou) sa nachádzajú v GMO pravidelne a na bežnom poriadku. Preto ľudia, ktorí jedia väčšinu GM rastlín (keďže cca 80% týchto rastlín toleruje Roundup), absorbujú tieto rezíduá.”6
Spoločnosť Monsanto opakovane odmietla vedecké požiadavky, aby zverejnila presné chemikálie použité v jej Roundupe okrem jednej – glyfosátu. Tvrdili, že išlo o “obchodné tajomstvo”. Vedci však nezávislými analýzami preukázali, že kombinácia glyfosátu s tajomnými pridanými chemikáliami spoločnosti Monsanto vytvorila vysoko toxický koktail, ktorý dokázal toxicky vplývať na ľudské embryonálne bunky v dávkach, ktoré sú omnoho nižšie než v poľnohospodárstve.
Odhalená “veda” EFSA
To, čo Seraliniho štúdia spustila, bol vedecký ekvivalent termonukleárnemu výbuchu. Odhalila skutočnosť, že “vedecké” kontroly GMOEÚ neboli ničím iným než akceptovaním testov dodaných samotnými Monsanto a inými GMO spoločnosťami bez akýchkoľvek otázok. Čo sa týkalo nezodpovedných byrokratov Komisie EÚ, ak išlo o GMO, lišiak Monsanto mohol naozaj “strážiť kurín”.
Zrazu, s celosvetovou pozornosťou nad novými Seralinovými výsledkami, Komisia EÚ a jej EFSA boli pod paľbou ako nikdy predtým vo svojej histórii. To, ako reagovali, bolo hodné zlej kópie detektívneho románu Agathy Christie s tým rozdielom, že to nebol román, ale skutočné sprisahanie (áno, Virginia, v reálnom svete existujú sprisahania…). Sprisahanie znamenalo zrejme nejakú formu tajnej dohody medzi spoločnosťou Monsanto a GMO agrochemickým kartelom, komisármi EÚ, členmi výboru EFSA pre GMO, ľahostajnými poprednými médiami a niekoľkými členskými štátmi EÚ, vrátane Španielska a Holandska.
Bruselský vedecký úrad pre reguláciu potravín EÚ, EFSA, bol pod paľbou kvôli usvedčujúcim výsledkom dlhodobej Seralinihoštúdie. EFSA v roku 2009 odporučil schválenie Roundup-tolerantnej kukurice NK603 spoločnosti Monsanto bez toho, aby najprv vykonal alebo zabezpečil nezávislé testovanie. V ich úradnom vestníku pripustili, že sa spoliehali na “informácie poskytnuté žiadateľom (Monsanto), vedecké pripomienky predložené členskými štátmi a správu španielskeho príslušného orgánu a jeho Komisie pre biologickú bezpečnosť”. EFSA tiež priznal, že testy spoločnosti Monsanto na potkanoch trvali len 90 dní. Seraliniho skupina poznamenala, že silné toxické účinky a úhyn potkanov kŕmených GMO sa udiali aj po 90 dňoch, čo bolo dôvodom, prečo boli dlhodobejšie štúdiá zjavne opodstatnené.8
Španielska správa, ktorú citoval EFSA, bola sotva presvedčivá a určite nie nezávislá. Uvádzalo sa v nej, že “podľa súčasného stavu vedeckých poznatkov a po preskúmaní existujúcich informácií a údajov poskytnutých spoločnosťou Monsanto, španielska Komisia pre biologickú bezpečnosť mohla vydať priaznivé stanovisko ku komercializácii kukurice NK603 v EÚ…” Vedecké pripomienky predložené členskými štátmi pravdepodobne zahŕňali Španielsko a Holandsko, ktoré ako prvé požiadali o licenciu Monsanto semien.9
EFSA dospel k záveru, že v čase jeho schválenia v roku 2009 “sú molekulárne údaje poskytnuté [Monsanto-m- w.e.] dostatočné a nevyvolávajú bezpečnostné obavy”. Bruselský vedecký panel uprostred záplavy vedecky znejúcich nepodstatných slov vyhlásil, že “GMO panel EFSA je toho názoru, že kukurica NK603 je rovnako bezpečná ako konvenčné kukurice. Kukurica NK603 a druhotné produkty pravdepodobne nebudú mať nepriaznivý účinok na zdravie ľudí a zvierat v rámci určeného použitia.”10
Teraz, v septembri 2012, tri roky po komerčnom zavedení Monsanto GM kukurice v EÚ, Seralini spolu s príšernými fotografiami ukázal, že Monsanto GM kukurica preukázateľne spôsobila závažné výskyty rakovinových nádorov a predčasného úmrtia u potkanov.
Komisia EÚ v Bruseli uviedla jasné pokyny, ktoré odhalili skôr to, čo neuvádzali, ako to, čo uvádzali o opatreniach potrebných pre verejné zdravie a bezpečnosť pred vystavením sa GM rastlinám a s nimi spojených toxických herbicídov: “Toxikologické hodnotenia na pokusných zvieratách sa výslovne nevyžadujú pre schválenie nových potravín v EÚ alebo USA. Nezávislí experti sa rozhodli, že v niektorých prípadoch sú chemické analýzy zloženia potravín postačujúce, ak sa uvedie, že nové GMO je podstatne rovnocenné svojmu tradičnému náprotivku… V posledných rokoch, biotechnologické firmy testovali ich transgenické produkty (kukurica, sója, paradajka) na niekoľkých rôznych druhov zvierat v priebehu 90 dní pred zavedením na trh. Negatívne účinky zatiaľ neboli pozorované.” 11
Kvôli nátlaku vlády USA a samozrejme silnej intervenčnej moci GMO agrochemickej interpelácie na čele s Monsanto-m v USA a EÚ, od doby Seraliniho štúdie, žiadny regulačný orgán na svete nežiadal štúdie povinného trvalého kŕmenia zvierat realizované pre jedlé GMO a formulované pesticídy. K dispozícii sú iba štúdie niekoľkých 90-dňových skúšok kŕmenia potkanov vykonaných biotechnologickým priemyslom a žiadne dlhšie štúdie. Zrejme z princípu, že tento konflikt záujmov v oblasti tak dôležitej ako bezpečnosť potravín, by nemal byť považovaný za vážny problém.
Otvorene, EÚ verejne vyhlásila nasledujúcu zdanlivo upokojujúcu stratégiu: “Kritici GMO tvrdia, že štúdie týkajúce sa kŕmenia zvierat autorizovanými GMO odhalili negatívne účinky pre zdravie. Tieto tvrdenia neboli založené na vzájomnom preskúmaní (spôsobom peer-review), vedecky uznanými hodnoteniami. Ak by spoľahlivé, vedecké štúdie označili akýkoľvek druh zdravotného rizika, príslušné GMO by nezískali povolenie.”12 Takto znel oficiálny postoj EÚ, kým jej v roku 2012 do tváre neexplodovala Seraliniho bomba.

Krytie Komisie EÚ
Štúdia profesora Seralini v septembri 2012 bola vzájomne preskúmaná (metódou peer-review) a až potom bola publikovaná vo veľmi uznávanom medzinárodnom vedeckom časopise. Aká bola reakcia Komisie EÚ a EFSA? Takmer zámerné klamstvo a maskovanie ich Monsanto GMO lobistickej korupcie.
28. novembra 2012, len niekoľko týždňov po uverejnení štúdie, EFSA v Bruseli vydal tlačovú správu s nasledujúcim záverom: “Vážne chyby vo vypracovaní a metodike štúdie podľa Séraliniho a kolektívu znamenajú, že nespĺňa prijateľné vedecké normy a nie je potrebné opätovne preskúmať predchádzajúce hodnotenia bezpečnosti geneticky modifikovanej kukurice NK603.” Per Bergman, ktorý viedol činnosť EFSA, povedal: “Analýza EFSA ukázala, že nedostatky v štúdii Séraliniho a kolektívu znamenajú, že nemá nedostatočnú vedeckú kvalitu pre posudzovanie rizika. Veríme, že ukončenie tohto hodnotiaceho procesu objasní problém.” 13 Nič nemohlo byť ďalej od pravdy.
Prinajmešom, zásada obozretnosti v prípadoch zahŕňajúcich čo i len potenciál pre vážne poškodenie ľudskej populácie by prikazoval, aby Komisia EÚ a jej EFSA nariadili okamžité ďalšie, dôležité, nezávislé dlhodobé štúdie, ktoré by dokázali alebo vyvrátili výsledky Seraliniho testov. Toto odmietnutie prehodnotenia ich predchádzajúceho rozhodnutia pre schválenie Monsanto GM kukurice, bez ohľadu na to, aké nedostatky mohli alebo nemuseli byť v Seraliniho štúdii, naznačuje, že EFSA sa mohol minimálne pokúsiť o utajenie GMO agrochemického lobizmu.
Namiesto objasnenia, vyhlásenie EFSA opäť raz kŕmilo jeho kritikov, ktorí dlho tvrdili, že vedci GMO panela EFSA mali očividné konflikty záujmov s tou istou záujmovou skupinou GMO, ktorú mali regulovať. Corporate Europe Observatory, nezávislá európska skupina pre monitorovanie podnikov, na reakciu EFSA poznamenala: “EFSA sa nepodarilo správne a transparentne zvoliť výbor vedcov mimo akéhokoľvek podozrenia z konfliktu záujmov; a nedokázal uznať, že stretnutie s najväčšou biotechnologickou priemyselnou lobistickou skupinou Európy o prediskutovaní smerníc pre posúdenie rizík GMO v polovici EÚ preskúmania, podkopáva jeho dôveryhodnosť.”14
Škodlivejšia pre chatrné EFSA kamuflovanie v mene Monsanto bola skutočnosť, že viac ako polovica vedcov v GMO paneli, ktorý pozitívne preskúmal štúdiu spoločnosti Monsanto pre GM kukuricu v roku 2009, čoho následkom schválili jej povolenie pre celú EÚ, sa dopustila konfliktov záujmov s biotechnologickým priemyslom. 15
Správa Corporate Europe Observatory (CEO) [Európske stredisko pre monitorovanie podnikov] uviedla, že viac ako polovica expertov GMO panela, ktorí podpísali schválenie, sa nebránila konfliktu záujmov. Medzi konflikty patrili: získanie financií pre výskum od biotechnologického priemyslu, členská pozícia alebo pozícia spolupracovníka v spoločnostiach naklonených biotechnologickému priemyslu, písanie alebo posudzovanie priemyslom podporovaných publikácií. Niektoré strety odhalili konflikt vedeckých záujmov, kedy sa niekoľkí členovia panela podieľali na vytvorení transgénnych rastlín – vrátane zemiakov – s markerovými génmi rezistentnými voči antibiotikám – vrátane nptII.16
Po druhé, hoci žiaden z členov úradu EFSA GMO panela nebol medicínsky odborník v oblasti antibiotík v humánnej medicíne, rozhodli sa, že neomycín a kanamycín boli antibiotikami so “žiadnou alebo len obmedzenou terapeutickou relevantnosťou”. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) klasifikovala tieto antibiotiká ako “kriticky dôležité” v roku 2005.
Holandský vedec Harry Kuiper, predseda EFSA panela GMO, ktorý mal úzke väzby na biotechnologický priemysel, zohral kľúčovú úlohu pri formulovaní tohto sporného kľúčového vedeckého oznamu.
Kuiper bol otvoreným zástancom miernejších kontrol proliferácie GM osiva v EÚ. Panelu EFSA pre GMO predsedal od roku 2003. Počas tohto obdobia EFSA prešiel od nulového schválenia GMO k 38 schváleným GM semenám pre ľudskú spotrebu. Medzi rokmi 2001 až 2003 Kuiper vypracoval kritériá schválenia pre EFSA v spolupráci s Monsanto, GMO priemyslom a Monsanto pseudo-vedeckou poprednou skupinou s názvom ILSI, International Life Sciences Institute, so sídlom vo Washingtone. Predstavenstvo noblesne znejúceho ILSI v roku 2011 tvorili vrchní predstavitelia zo spoločností Monsanto, ADM (jednej z najväčších dodávateľov GM sóje a kukurice na svete), Coca-Cola, Kraft Foods (hlavného zástancu GMO v potravinách) a Nestle, ďalšieho gigantického používateľa GMO potravinového priemyslu. 17
Kritik očividného konfliktu záujmov v EFSA, regulátora spojeného s priemyslom, ktorý bol poverený objektívne posúdiť praktiky, poznamenal: “Počas tohto obdobia boli Harry Kuiper a Gijes Kleter (obaja členovia EFSA panela GMO) aktívni v rámci pracovnej skupiny ILSI ako experti a autori významných vedeckých publikácií. Je to škandál, že Kuiper zotrval predsedom EFSA panela GMO od roku 2003, a že je stále predsedom napriek masívnej kritike zameranej na panel zo strany mimovládnych organizácií a dokonca aj Komisie a členských štátov EÚ.”18
Bezočivé konflikty záujmov medzi Monsanto, agropodnikateľským lobizmom a EFSA pokračovali ďalej. V máji 2012 profesorka Diána Bánátiová bola nútená odstúpiť z pozície predsedníčky predstavenstva EFSA, keď vysvitlo, že plánuje zaujať odborné postavenie v Monsantom-podporovanom, International Life Sciences Institute (ILSI) vo Washingtone. Tá istá Diána Bánátiová bola predtým nútená rezignovať nie ako predsedníčka EFSA, ale ako súbežná členka predstavenstva ILSI v roku 2010. Skupiny pre verejné záujmy žiadali jej odstúpenie z EFSA, ale bezvýsledne. 19 V ILSI by bola schopná využiť skúsenosti a kontakty získané z práce pre EFSA na pomoc pri ovplyvňovaní politiky po celom svete pre GMO spoločnosti ako Monsanto a iné potravinárske odvetvia spoločnosti.
Stručne povedané, to že EFSA odsúdil výsledky Seralinihoštúdie, neprekvapilo nikoho z tých, ktorí poznali notoricky známe “otáčavé dvere” v Bruseli medzi odvetvím GMO a regulačným úradom povereným realizáciou nezávislých rozhodnutí ohľadom rizík GMO v EÚ. Najpríznačnejšou očividnou zaujatosťou medzi priemyslom podporujúcim GMO a členmi EFSA panela pre GMO bola skutočnosť, že konečné rozhodnutie panela GMO, ktorý preskúmal Seraliniho výsledky znelo: “Vážne chyby vo vypracovaní a metodike štúdie podľa Séraliniho a kolektívu znamenajú, že nespĺňa prijateľné vedecké normy a nie je potrebné opätovne preskúmať predchádzajúce hodnotenia bezpečnosti geneticky modifikovanej kukurice NK603.”20
EFSA nebol jediným zdrojom očividného a neuváženého pre-GMO sentimentu v Bruseli. Niekoľko týždňov pred vydaním zahanbujúcej Seraliniho štúdie, Anne Gloverová, hlavná vedecká poradkyňa Komisie EÚ, v rozhovore 24. júla 2012 povedala: “Neexistuje žiaden podložený prípad akéhokoľvek nepriaznivého vplyvu na zdravie ľudí, zvierat alebo životného prostredia, takže to je celkom robustný dôkaz. A som si istá v tom, že neexistuje žiadne väčšie riziko v konzumácii GM potravín, než pri konvenčne pestovanom jedle.” Dodala, že princíp opatrnosti “už tiež neplatí,” čo znamená, že EÚ by nemala byť opatrná pri schvaľovaní GM potravín – ekvivalent postoja “Do čerta s torpédami, plnou rýchlosťou vpred s GMO”, napriek tomu, že ankety označujú približne 60 až 80% občanov EÚ, ktorí odmietajú GMO.21
Ak by existovalo akékoľvek predstieranie vedeckej zodpovednosti v jasne skorumpovanom paneli EFSA, alebo v kancelárii profesora Glovera, okamžite by požadovali viaceré, nezávislé, podobné, dlhodobé štúdie na potkanoch, aby potvrdili alebo vyvrátili Seraliniho výsledky. EFSA a Monsanto GMO záujmová skupina, ktorá ich ovplyvňuje, očividne nemali snahu niečo podniknúť a namiesto toho sa pokúsili zdiskreditovať Seraliniho skupinu s vágnymi obvineniami, dúfajúc, že poslušné medzinárodné médiá preberú titulok a uzatvoria tento trápny príbeh. Typické riešenie pre celú históriu šírenia patentovaných GM semien a s nimi spojených toxických herbicídov ako Roundup.

Táto ohromná globálna sieť v kombinácii s dominantným postavením GM semien spoločnosti Monsanto a agrochemickým trhom spolu s jedinečným D&PL patentom č. 5 723 765, Kontrola rastlinnej génovej expresie, teraz dali Monsanto a jej blízkym priateľom vo Washingtone obrovský preddavok pre jej plány ovládnutia sveta potravín a spotreby rastlinných semien. Bol to zlovestný cieľ a vláda USA ho bezohľadne realizovala, čo potvrdila vojenská okupácia Iraku v roku 2003.40

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

Create your website with WordPress.com
Začíname
%d blogerom sa páči toto: