Vážia si umelci Slovákov?

Minulý týždeň vyšiel v Denníku N rozhovor s umelkyňou a režisérkou Slávou Daubnerovou. V ňom hovorí, že pandémia bude mať na slovenskú kultúru „likvidačný dopad“ a sťažuje sa, že kultúra na Slovensku „bola vždy na poslednom mieste“. Zároveň však hovorí, že „Slováci kultúru nepociťujú ako nejakú vyššiu potrebu pre svoju existenciu“ a že je otázka „či bola kultúra na Slovensku vôbec niekedy bytostne prítomná“.

Takýto postoj k Slovensku a Slovákom, ako ukazujeme na príkladoch uvedených nižšie, majú mnohí umelci. Ak však opovrhujú krajinou, z ktorej pochádzajú, ktorá im dala vzdelanie a podporu, nemôžu sa čudovať, že časť verejnosti pre nich nemá pochopenie.

Na úvod je potrebné zdôrazniť, že umenie a kultúra sú dôležitými súčasťami života spoločnosti aj národa. Dôležité sú všetky jeho formy: od tých menej vážnych, ktoré prinášajú humor a odľahčenie do života, po vážnejšie, ktoré odkrývajú hlbšie témy, nastavujú spoločnosti zrkadlo a pozdvihujú nás k vyšším emóciám.

Aby som sa vyhol nedorozumeniam, taktiež zdôrazňujem, že to, čo píšem nižšie, sa rozhodne nevzťahuje na všetkých umelcov. Nedá sa zovšeobecňovať na „umenie“ či „umelcov“ ako takých.

Problémom však je, že nemalá časť umelcov má k Slovensku či Slovákom vyslovene negatívny vzťah. A práve títo dostávajú veľký priestor v hlavnoprúdových médiách.

Slováci očami mediálne populárnych umelcov: nekultúrni, zbabelí, hlúpi, nenávistní…

Okrem prípadu uvedeného v prvom odseku možno spomenúť mnohé ďalšie. Režisér Nikita Slovák na otázku, či sú Slováci kultúrny národ, odpovedal, že si to nemyslí a keby „boli Slováci kultúrni, tak nevidíte všade opľuté chodníky, pokazené a špinavé toalety, zničené zastávky, otrasné služby…“

Producent František Turňa šiel ešte ďalej, keď otvorene povedal, že „Slováci sú ako národ zbabelí, alibistickí, nekultúrni ľudia“ a „totálne hlúpi“.

Výtvarníčku Ivanu Šátekovú „roky fascinuje slovenská nátura“ a „vyšíva Slovákov, ako hajlujú voči cudzincom a bijú ženy“, píše Denník N. O Slovákoch Ivana Šáteková hovorí, že „sme zakomplexovaný národ, čo má potrebu vždy hádzať vinu na iných“. Vraj „[d]esaťročia sa u nás v reči tradujú veci, ktoré legitimizujú nenávisť a násilie. A ľudia sa za to už ani nehanbia“. Jedna z jej výstav sa nazýva „Hejtslováci“.

Hercovi Romanovi Luknárovi podľa denníka SME „stačí, že že vyjde von z domu a prejde tristo metrov do Billy, a už naráža na to, akí nevychovaní ľudia sme“. O spoločenskej situácii hovorí, že „chyba bude skôr v nás Slovákoch. Tu nepomôže výmena generácií, tu treba vymeniť celý národ. To je ten problém“. K tomu upresňuje: „Je mi odporné, ako sa tu straší inou kultúrou a násilím. Sme strašne nekultúrny národ. Navyše, Slováci majú klapky na očiach, lebo nikde nikdy neboli.“

A to som uviedol len niektoré výroky, kde sú znevažujúce výroky voči Slovákom zachytené úplne explicitne. Mnohé je však povedané implicitne a zachytené v celkovom nastavení tém, na ktoré sa kultúra zameriava a nezameriava.

Plytké, jednostranné a často vulgárne filmy ako Kandidát, Únos, Sviňa často dostávajú podporu Audiovizuálneho fondu (Kandidát, Únos, Sviňa), financovaného aj štátnym rozpočtom. Úplne chýbajú umelecké diela, ktoré by nám pomohli komplexne zreflektovať tieto zložité obdobia, prehĺbiť naše poznanie a prispieť k spoločenskému zmieru.

V predstavení Rodáci v Slovenskom národnom divadle (podrobnejšie som ho recenzoval tu) boli Slováci predstavení ako národ krátkozraký, provinciálny, hašteriaci sa o maličkosti, medzi ktorým je plno alkoholikov, povaľačov a ktorý trpí iracionálnymi predsudkami. Jedinými kultivovanými postavami v hre sú homosexuálni manželia, ktorí nakoniec odchádzajú žiť do zahraničia, keďže na Slovensku čelia predsudkom.

Je paradoxné, že mnohí umelci, ktorí tak odsudzujú stereotypy a predsudky, ich sami voči Slovákom prejavujú a napomáhajú ich šíreniu do spoločnosti.

Toľko krátka sonda do vyjadrení, tvorby a presvedčení časti slovenských umelcov.

Je v poriadku, ak umelci kritizujú Slovákov, mali by ich však aj oceniť

Jedna vec je, že pokiaľ by podobné znevažujúce vyjadrenia zazneli o nejakom inom národe, ten, kto by ich vyslovil, by zrejme, obrazne povedané, nestihol ani napočítať do desať a už by mu na dvere klopala NAKA.

Druhá, ktorú si treba pravdivo priznať, že mnohé z vyššie uvedených kritík aj skutočne do veľkej miery platia. Netreba na to reagovať emočne, ale vecne. Práve nastavovanie zrkadla spoločnosti a trefné, niekedy aj prehnané či ironické poukazovanie na chyby mnohých z nás, nás môže podnietiť k zamysleniu a sebarozvoju. A aj to je úlohou umenia.

Problém však nastáva vtedy, ak je kritika nekonštruktívnou. Umenie by nemalo len poukazovať na chyby, ale tiež hľadať tvorivé riešenia. Úlohou umenia je totiž práve aj to, aby národ pozdvihlo, aj keď je v ťažkej chvíli – nie, aby ľudí utvrdzovalo v tom, že hlúpi sú a hlúpi aj ostanú.

Malo by tvorivo hľadať odpovede na otázky ako: Aké sú silné stránky nášho národa? Čo nás robí jedinečnými a čím môžeme dnes, aktuálne, prispieť k svetovému dedičstvu ľudstva?

Tí umelci, ktorí si nevážia Slovákov, by sa nemali čudovať, ak Slováci neoceňujú ich diela

Žiaľ, naše umenie toto prakticky vôbec nerobí a hlavnoprúdové médiá s tým akosi problém nemajú. Práve naopak, dávajú nekritický priestor aj umelcom, ktorí na Slovákov jednostranne kydajú. Čudné je, že túto situáciu nereflektujú ani umeleckí kritici, vedci či politické špičky (a to dokonca ani vtedy, keď vo vláde boli „národne orientované“ strany).

Ďalšou otázkou, ktorú tu nebudem dopodrobna rozoberať, je tá, aká časť zo súčasného „umenia“ všeobecne je skutočným umením a ktorá je len akousi snahou o okázalú sebaprezentáciu a získanie pozornosti, bez skutočného potenciálu hlbšieho prínosu k rozvoju človeka. Inak by sa asi nestávalo, že „umelecké dielo“ vystavené v galérii omylom uprace upratovačka (stalo sa to viac ako raz, aj viac ako dvakrát (uvedené prípady sú zo zahraničia)).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sa umelci len sotva môžu čudovať, že časť spoločnosti má k nim rezervovaný alebo priamo negatívny postoj. Žiaľ, keďže umelci jednostranne kritizujúci Slovákov dostávajú veľký mediálny priestor, negatívny postoj časti spoločnosť sa dotýka aj tých, ktorí sa snažia tvoriť poctivo a kvalitne a taktiež mnohých podporných profesií (zvukári, kameramani, osvetľovači, kostyméri a pod.).

Zdroj obrázku: Facebook SND, autorka výšivky: Ivana Šáteková

hrot.info/udalosti/2674-umelci-sa-stazuju-ze-slovaci-si-nevazia-kulturu-vazia-si-vsak-umelci-slovakov

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

Create your website with WordPress.com
Začíname
%d blogerom sa páči toto: