Mentálny gulag. Utečenci pred komunizmom sú zo situácie v Amerike zdesení

V Amerike existuje v súčasnej dobe nová generácia exulantov z komunistických režimov bojujúci proti ideológii politickej korektnosti zvanej woke.

Predtým než sa Czeslaw Milosz stal autorom knihy Zotročený duch (Zniewolony umyslov, The Captive Mind ) a laureátom Nobelovej ceny za literatúru, tak vo svojom rodnom Poľsku bojoval s dvoma totalitami – najprv s nacizmom a potom s komunizmom. V roku 1945, po vstupe do poľskej diplomatickej služby, bol Czeslaw Milosz menovaný kultúrnym atašé poľského veľvyslanectva v New Yorku, kde pôsobil až do svojho odvolania v roku 1950. V roku 1951 emigroval do Francúzska.

V roku 1960 sa Czeslaw Milosz s rodinou presťahoval do Kalifornie, kde prijal miesto na Kalifornskej univerzite v Berkeley ako profesor slovanských jazykov a literatúry. Jeho každodenné skúsenosti v metropolitnej oblasti Bay Area podnietili jeho nezmieriteľný vnútorný odpor k novej americkej politickej korektnosti. Czeslaw Milosz napísal: “Je dosť znepokojujúce, keď stojíte pri okne s profesorkou nemeckého pôvodu a pozeráte sa, ako študenti na kampuse podpaľujú knižnicu a ona hovorí ‘To si pamätám.'”

Czeslaw Milosz videl vyrastať budúcu vládnucu triedu USA. Okrem iného napísal: “Atmosféru na amerických univerzitách utvárajú do značnej miery aj ľudia, ktorí boli v roku 1968 revolucionári.” Napísal tiež, že “v dnešnej dobe musíte byť” ‘politicky korektní’, čo znamená, že musíte byť na strane černochov, proti rasizmu, a pre všetko, čo je progresívne.”

Na otázku, aké sú rozdiely a podobnosti medzi sovietskou represiou a politicky korektným Západom, odpovedal ďalší sovietsky disident a spisovateľ Vladimír Bukovskij – ktorému v USA trvalo 25 rokov nájsť vydavateľa, hoci strávil 12 rokov v sovietskom väzení – toto: “Väčšina týchto kecov pochádza z amerických univerzitných kampusov. Bol som v Stanforde v polovici 80. rokov a s úžasom som sledoval erupciu politickej korektnosti. Vždy som vinil ľudí, ako boli Stalin a Berija, z cenzúry, ale teraz som si uvedomil, že ju chce zaviesť tiež mnoho intelektuálov! Títo ľudia si vždy budú želať cenzúru; budú chcieť byť utláčateľmi, a vždy budú predstierať, že sú utláčaní.”

Natan Šaranský, ktorý pred tým, ako v roku 1986 odišiel zo Sovietskeho zväzu do Izraela, bojoval proti sovietskemu systému v gulagu, nedávno napísal: “Dnes populárny termín ‘politicky korektný’ sa objavil na konci 20. rokov 20. storočia a opisuje potrebu napraviť myslenie deviantov tak, aby zodpovedalo línii Komunistickej strany ….”

“Na Západe dnes neprichádza tlak na prispôsobenie sa od totalitných špičiek – naši politickí vodcovia nie sú stalinistickí diktátori. Tento tlak vyvíjajú fanatici žijúci vedľa nás, v našich štvrtiach, v škole alebo v práci, ktorí často využívajú verejné zahanbenia na Twitteri ako nástroj šikanovania, ktorý slobodomyseľných ľudí umlčí – alebo ich naučí sa pretvarovať.”

Zástupca novej generácie ruských kritikov Garri Kasparov k “sebazničujúcej špirále Západu” poznamenal, že namiesto toho, aby Západ vlastné kultúrne dedičstvo chránil, tak ho ničí. Ku slabosti svetových lídrov bývalý majster sveta v šachu povedal, že sa nedávno díval s dojatím na radu bielych krížov na hroboch amerických vojakov padlých v Normandii. Denníku Le Figaro povedal: “Kde sú de Gaulleové a Churchillovia? Vidím len veľa Chamberlainov a Daladierov …. Keď som videl ten príval odsudzovania historických postáv na základe našich súčasných kritérií, tak som bol šokovaný. Západ by mal byť na svojich predkov hrdý, namiesto toho, aby ich nenávidel.”

Profesorka chémie na Kalifornskej univerzite Anna Krylovova, ktorá sa narodila v Sovietskom zväze, porovnala ideologickú zvieraciu kazajku v Sovietskom zväze so súčasnou politizáciou vedeckého a kultúrneho života v Spojených štátoch takto: “Dospela som v relatívne miernom období sovietskej vlády, v ére po Stalinovej smrti. Ideológia napriek tomu stále prestupovala všetkými aspektmi života a prežitie vyžadovalo prísne dodržiavanie straníckej línie a nadšené prejavy ideologicky správneho správania. Nevstúpiť do Komsomolu (Komunistického zväzu mládeže) by znamenalo kariérnu samovraždu – nečlenom bolo znemožnené vysokoškolské vzdelanie. Otvorené praktizovanie viery by mohlo viesť k ešte horším následkom, napríklad až k uväzneniu. Rovnaké následky by mohlo mať aj čítanie nesprávnej knihy (Orwell, Solženicyn atď.). Človeku mohla spôsobiť ťažkosti dokonca aj knižka poézie, ktorá nebola na štátom schválenom zozname …. “

“Tejto prísnej ideologickej kontrole neunikla ani veda. Západné vplyvy boli považované za nebezpečné. Učebnice a vedeckej práce neúnavne zdôrazňovali svetoborné objavy a úspechy ruskej a sovietskej vedy. Celé vedecké disciplíny boli vyhlásené za ideologicky nečisté, reakčné a nepriateľské voči vláde robotníckej triedy a kauze svetovej revolúcie. Ako ‘buržoáznej pavedy’ boli označené napríklad genetika a kybernetika.”

Vráťme sa do 21. storočia. Píše sa rok 2021. Studená vojna je už len vzdialenou spomienkou. “ZSSR už na mape sveta nie je,” pripomína Anna Krylovova.

“Zistila som však, že odkaz Sovietskeho zväzu prežívam niekoľko tisíc kilometrov na západ, akoby som žila v orwellovskej zóne súmraku. Som svedkom stále silnejších pokusov podrobiť vedu a vzdelávanie ideologickej kontrole a cenzúre. Rovnako ako v sovietskych časoch, je aj dnes cenzúra ospravedlňovania všeobecným dobrom. Kým v roku 1950 stelesňovala väčšie dobro svetová revolúcia, tak v roku 2021 je oným dobrom ‘sociálna spravodlivosť’ … “

“Bolo nám povedané, že v záujme budovania lepšieho sveta a riešenie spoločenských nerovností je našu odbornú literatúru potreba očistiť od mien ľudí, ktorých osobné správanie nezodpovedá vysokým štandardom samozvaných nositeľov novej pravdy. Povedali nám, že musíme prepísať naše osnovy a zmeniť spôsob, akým učíme a ako sa vyjadrujeme …. “

“Ako spoločnosť stojíme pred dôležitou voľbou. Môžeme podľahnúť extrémne ľavicovej ideológii a stráviť zvyšok svojho života lovom prízrakov a honom čarodejníc, prepisovaním histórie, politizáciou vedy, inou formuláciou prvkov jazyka a premenou technického vzdelávania (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) na frašku. Alebo môžeme presadzovať kľúčový princíp demokratickej spoločnosti – slobodnú a necenzurovanú výmenu názorov – a pokračovať v našom hlavnom poslaní, v hľadaní pravdy, so zameraním pozornosti na riešenie skutočných, dôležitých problémov ľudstva. ”

http://voltaire.netkosice.sk/ini.html#page0

Je životne dôležité počúvať, čo hovoria a píšu ľudia, ktorí utiekli z represívnych komunistických režimov. Zažili zastrašovanie, politickú propagandu, vymývanie mozgov na školách a univerzitách a intelektuálny teror kvôli “zlej” knihe, myšlienke alebo slovu. Tí, ktorí utiekli z komunistických rajov, dnes v americkej demokracii vidia rovnako nebezpečnú cenzúru a bezohľadný totalitný útlak. Vedia lepšie ako my, aký veľký význam má v spoločnosti sloboda myslenia a aké úsilie musíme na jej obranu vynaložiť.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

Create your website with WordPress.com
Začíname
%d blogerom sa páči toto: