Vzhľadom na technické problémy prinášame vám link na najnovší podcast: https://youtu.be/UWkgb-RA_oE a jeho prepis.
Vedeli ste, že slovo inflácia znamená v latinčine nadutie, nadúvanie? Pre nás je inflácia rastom cien, o ktorom nás ani tak veľmi neinformujú médiá hlavného prúdu, ale cenovky v marketoch a supermarketoch. Všeobecný rast cien znamená, že za jedno euro sa toho dá dnes kúpiť menej ako včera a zajtra menej ako dnes. Inflácia neznižuje len hodnotu meny, ale aj naše úspory. Ak je aktuálna inflácia okolo 12 percent, z vašej tisícky úspor reálne máte už len 880 eur.
Inflácia nie je jav nový. Väčšmi sa však spája s papierovými peniazmi ako s mincovými menami. Hoci aj vtedy sa mince kazili. „Ľudomilní“ panovníci drahý menový kov, zlato, nahradili nejakým lacnejším, napríklad meďou či zinkom. Tým sa dosiahol čistý zisk zľahčovaním minci, čo sa volalo „razobné“ a štátna kasa bola plnšia.
Tlač papierových peňazí priniesla dovtedy nevídané „inflačné možnosti“. Papierové peniaze sa dajú vytlačiť jednoduchšie a nepomerne lacnejšie. Príkladom je nemecká ríšska marka po prvej svetovej vojne a maďarský forint po druhej svetovej vojne. Dnes už tlačenie nových peňazí nie je potrebné, aj keď sa eufemisticky používa pojem „tlač bankoviek“. V papierovej forme obieha iba malá časť celkového množstva peňazí, okolo 98% peňazí je iba číselný záznam na bankových účtoch.
Načo a komu je teda dobrá inflácia? Na webe Európskej centrálnej banky sa uvádzajú tri výhody inflácie: vyššie príjmy štátu, v minulosti ono „razobné“, dnes vyššie dane. Ďalej možnosť bánk použiť negatívne úrokové sadzby ako ekonomicko-politický nástroj a po tretie: inflácia môže uľahčiť proces valorizácie, teda zvyšovania príjmov „spriazneným skupinám“.
A načo má poslúžiť dnešná vysoká inflácia? Študentov prvého semestra finančníctva na našej Ekonomickej univerzite či na Sorbonne sa profesor spýta: „Viete ako možno legálne okradnúť obyvateľstvo o všetky majetky, hnuteľné i nehnuteľné, bez toho, aby si ľudia všimli, že sú okrádaní a okradnutí?“
Väčšina študentov nepozná odpoveď. Tá je pritom jednoduchá: Legálne možno obyvateľstvo okradnúť pomocou inflácie, ktorú rozpútate rozhadzovaním peňazí pod nejakou zámienkou, v čase nejakej krízy. Potom stačí iba infláciu nechať bežať a pozerať sa, a pozerať sa…
Nemožno vziať ľuďom majetky dekrétom, ani znárodniť, to by vypukli nepokoje. Majetky sa odoberú legálne, teda obrovskou infláciou, proti ktorej politici nerobia nič, naopak, zámerne ju prehlbujú. Napríklad sankciami proti Rusku. Vedia o nich dopredu, že dopadnú na vlastných ľudí tým, že dramaticky zväčšia domácu infláciu. Hovorí sa o tzv. Meyrinkovom pravidle: inflácia všetko znehodnotí, celoživotná práca a drina ľudí zmizne vo vzduchu. Všetko zdražie, ľudia začnú svoje majetky masívne predávať pod cenu, pretože kto ich kúpi? Nuž, Meyrinkovi „rybári“: banky, investiční žraloci.
Na inflácii zarábajú práve tieto skupiny podnikateľov. Provládni oligarchovia. Prehrávajú spotrebitelia, ktorí vlády volia. A čím je inflácia vyššia, tým väčšmi to platí. Mierna inflácia je pri medziročnom raste cien do 9%, cválajúca inflácia medzi 10 a tisíc percentami. Hyperinflácia je pri raste cien o viac ako tisíc percent. Približujeme sa k nej?
Neochota súčasných vlád zakročiť proti cválajúcej inflácii je súčasťou „búracieho kladiva“ oných neviditeľných, ale cítiteľných síl sveta. Rozhodli sa zbaviť obyvateľstvo Európy majetku, ale pritom tak, aby sa ľudia nebúrili. Zrejme netreba viac vysvetľovať. Je v tom čertovo kopýtko. Už len otázka: kam to dospeje? Máme sa vôbec načo tešiť? https://blog.hlavnespravy.sk/30264/inflacia-komu-a-naco-je-dobra/
Political Ponerology 