Design a site like this with WordPress.com
Začíname

Jedným zo spôsobov zneužitia psychologických znalostí je ovládnutie ľudských emócií

Jedným zo spôsobov zneužitia psychologických znalostí je ovládnutie ľudských emócií. Z toho ťažia nepochybne aj médiá. Aké triky na nás teda používajú?

Žijeme bezpochyby v čase masových médií. Ak si niekto myslí, že je televízne mainstreamové spravodajstvo prežitkom dvadsiatehoprvého storočia, mýlil sa. Nielen že médiá prežili, stali sa silnejšími a pretransformovali sa do internetových magazínov. Marketing sa pomaly ale isto stal odborom prítomnosti a sofistikovanosť propagandy sa markantne dvíha zo dňa na deň. Či chceme alebo nie, sme viac menej dennodenne masírovaní vplyvom týchto médií. Aké triky na nás teda používajú?

Jedným z mnohých zneužití psychologických vedomostí jedinca je využitie ľudských emócií, o ktorom pojednávajú nasledujúce riadky.

Antiintelektualizácia

Aby sme správne pochopili význam toho slova, vysvetlím, čo je to intelektualizácia. Intelektualizácia je jedným z mnohých obranných mechanizmov nášho ega, ktorým sa bránime pred emočne nabitými udalosťami. Patrí k tým menej nebezpečným obranným mechanizmom, pretože jeho krátkodobým negatívnym prejavom býva bezcitnosť, ktorá človeku pomôže preniesť sa trebárs cez smrť blízkej osoby. Antiintelektualizácia je naopak pojem, ktorý som použil pre označenie stavu našich masových médií. V tomto stave sú zneužívané ľudské emócie k polarizácii myšlienok, hystérii a strachu, čím sa zamedzuje racionalite uvažovania. Je to komplexný stav, ktorý sa využíva v reklamách, v objektívnych správach a v politických debatách.

Antiintelektualizácia je teda predovšetkým o emóciách. Čo o nich už vlastne vieme?

Vieme, že obrovská časť emócií je vrodená. Emočné centrum sa nachádza v starom mozgu, konkrétne hypotalame a v limbickom systéme, kde najdôležitejšiu úlohu zohrávajú amygdala a septum. Podľa nových výskumov by sa na vnímanie emócií mohol podieľať celý mozog, a síce jeho hemisféry – všetko nasvedčuje tomu, že pravá hemisféra sa špecializuje na negatívne emócie a ľavá na tie pozitívne. A ak je v mozgu vyhranené niečomu toľko miesta a toľko funkcií, musí to byť dôležité. A emócie dôležité skutočne sú.

Jednak utvárajú temperament človeka a jednak nám dávajú evolučnú výhodu. Strach, emócie, ktoré všetci dobre poznáme, zachránil mnoho našich predkov pred bolestivou smrťou. Keď sa takto jedného prehistorického večera túlali krajinou a stretli vrčiacu divokú šelmu, nebol čas na racionálne analyzovanie situácie, zvažovanie všetkých možných scenárov a predikované správanie divokej šelmy. Mozog dal telu jasný signál, ktorý z neho urobil maximálne nabudený a efektívny nástroj, ktorý sa rozhodne utiecť či zaútočiť. Tak či tak sa vďaka tomu rapídne zdvihli šance na prežitie.

Ďalším prejavom efektivity emócií je komunikácia. Výrazu emócií u zvierat a človeka si všimol už Darwin – výraz strachu, radosti či znechutenie je pre všetkých ľudí na planéte rovnaký. Asi si viete predstaviť, ako veľmi tento aspekt komunikácii pomáha. A emócie sú nesmierne dôležité aj v dnešnej dobe, v ktorej chýba život ohrozujúci predátormi. Potreba citového primknutia, tzv. attachment, v detstve je nevyhnutný pre zdravý vývoj jedinca. A aj neskôr hrajú emócie neodmysliteľnú úlohu v našom živote. Čo by to bolo za hororovú poviedku, keby sme sa u nej nebáli, komédiu, ktorá by nás nerozveselila a vzťah, v ktorom by nebola láska? Ako by sme si mohli užívať umenie, bez toho aby sme ho prežívali emóciami? Viete si predstaviť taký život? Pravdepodobne nie. A to je dobre.

Emócie majú ale aj svoju druhú stránku.

V podstate ovplyvňujú našej kognície. Vplyvom emócií vnímame svet inak. Keď sme smutní, svet sa nám javí ako zlé miesto. Emócie majú vplyv aj na pamäť. V čase smútku sa nám teda nielen javí svet pesimisticky, ale vybavujeme si tiež viac negatívnych spomienok. A pod vplyvom emócií priraďujeme oveľa častejší výskyt určitým negatívnym či pozitívnym aspektom, ako je štatisticky možné. Je teda jasné, že príslovie “s úsmevom ide všetko lepšie” naozaj funguje.

Mnoho experimentov potvrdilo vplyv emócií na naše vnímanie. Keď pridáme k videu traumatickú hudbu, video sa nám javí ako negatívne, naopak keď k nemu pustíme sprievodný komentár, ktorý situáciu bagatelizuje, video je oveľa pozitívnejšie. Preto počúvame u negatívnych reportáží smutné klavírne sonáty a pozorujeme takmer slzy roniace tváre moderátorov. Niektoré stanice sa nenamáhajú využívania emócií zakrývať a okato nám pustia Beethovenov Mesačný svit pri reportáži o koze, ktorá si zlomila nohu. Iné atakujú naše primitívne zmysly inteligentnejším spôsobom a zameriavajú sa skôr na vetné konštrukcie a emočne nabité slová. Tak či tak je strohosť a nezaujatosť pri prenose informácií spoločnosti utópiou, ku ktorej máme bohužiaľ veľmi ďaleko.

Preto existuje minimálne jedno miesto, kde emócie škodia.

Tým miestom je práve intelektuálny priestor. Do intelektuálneho priestoru môžeme zaradiť čokoľvek, čo vyžaduje schopnosť kritického myslenia, analýzu správ a vytváranie si názoru – je to tá časť médií, kde sa dozvedáme novinky zo sveta, kriminálne činy, názory politikov, závery kritikov a riešení spoločenských problémov.

Emócie teda nielen ovplyvňujú naše poznanie, vnímanie, racionálny úsudok, analytické schopnosti a pamäť, ale spôsobujú aj čiernobiele videnie, v ktorom nie je priestor pre naše ratio. Odtiaľ chýba už len krôčik k hystérii a netolerancii. Dômyselný atak na naše zmysly pomocou emócií, ktoré máme od narodenia, a ktoré sú pre náš život dôležité skoro rovnako ako jedlo, je takmer vždy zásahom do čierneho …

A emócie sú v tomto intelektuálnom priestore bohužiaľ hojne využívané. Vďaka vyššie popísaným aspektom vplyvu emócií na naše vnímanie asi nemá cenu popisovať, akú neplechu môžu práve emócie v tomto intelektuálnom priestore narobiť. Médiá sú si dobre vedomé svojho vplyvu a antiintelektualizácia je jedným z ich účinných nástrojov. Rovnako ako obranný mechanizmus intelektualizácie nie je z dlhodobého hľadiska bezpečný, nie je bezpečná ani antiintelektualizácia médií.

Prečo?

Celé je to jeden veľký biznis, ktorý nie je sám o sebe zlý, pokiaľ nie sú jeho následky silne protispoločenské. A biznis emócií v spravodajstve taký potenciál má.

Emócie nútia ľudí znovu TV zapnúť. Emócie v intelektuálnych témach zapríčiňujú, že nie sme schopní racionálne riešiť spoločenské témy a lipneme na extrémoch. To vyvoláva polarizáciu názorov, ktoré demagogicky vidia len dobro a zlo. To vedie k nepremysleným krokom obyvateľov, ktoré vo svojej extrémnosti môžu obmedzovať demokraciu a slobodu. A kým nevytvoríme takto emočne chladný intelektuálny priestor, nebude väčšinová spoločnosť nikdy schopná racionálne hodnotiť informácie, ktoré sú jej predkladané. A nemali by sme zabudnúť, že táto väčšinová spoločnosť bude nielen podliehať demagógii a populizmu, ale bude tiež vyhrávať voľby … http://voltaire.netkosice.sk/ini.html#page1

Advertisement

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d blogerom sa páči toto: