Design a site like this with WordPress.com
Začíname

MUDr. Peková: Genealogie Slovanů

MUDr. Peková: Genealogie Slovanů – na které etnické skupiny byl cílen Covid a očkování a na které ne – úryvek rozhovoru (AUDIO-VIDEO CZ, 17 min)

https://cz24.news/mudr-pekova-genealogie-slovanu-na-ktere-etnicke-skupiny-byl-cilen-covid-a-ockovani-a-na-ktere-ne-uryvek-rozhovoru-audio-video-cz-17-min/

Riadky z utajovaných dokumentov kanadského kontingentu v Sarajeve v 90. rokoch

„Moslimské sily pri Sarajeve nastražili na svoje pozície výbušniny a
potom ich pod intenzívnym dohľadom médií odpálili, pričom tvrdili, že
ich ostreľovali Srbi.“ (Riadky z utajovaných dokumentov kanadského
kontingentu v Sarajeve v 90. rokoch).

Množstvo kedysi tajných správ zaslaných kanadskými mierovými jednotkami
z Bosny v 90. rokoch odhaľuje tajné operácie CIA, nelegálne dodávky
zbraní, dovoz zahraničných islamistických bojovníkov, zločiny pod
„falošnou vlajkou“ počas vojny v bývalej Juhoslávii. Kanaďania boli
najmä v Bosne a Hercegovine, odkiaľ poskytovali informácie svojmu
veliteľstvu, ktoré sú teraz dostupné verejnosti vďaka zverejneniu
niektorých z týchto dokumentov na webovej stránke „The Grayzone“ pod
názvom „Odtajnené spravodajské spisy odhaľujú nepohodlné pravdy
bosnianskej vojny“.

Uveďme niekoľko zaujímavých bodov a detailov, ktoré odhaľujú všetky lži
a úlisnosti politiky USA v Bosne a využívanie ich klientov na
dosiahnutie hlavného cieľa – rozpadu Juhoslávie a ďalšej kontroly USA
nad Balkánom a v širšom zmysle nad Európskou úniou.

V článku Grayzone sa to píše čierne na bielom: „Američania sa obávali,
že vedúca úloha Bruselu v rozhovoroch o (urovnaní) by oslabila
medzinárodnú prestíž Washingtonu a pomohla by budúcej Európskej únii
stať sa po páde komunizmu nezávislým mocenským blokom. Dnešné
zastrašovanie EÚ zo strany USA (otvorený boj proti ekonomickému
konkurentovi) je teda pokračovaním samotnej politiky dominancie
Washingtonu nad starým svetom, ktorá bola stanovená v rokoch povojnového
amerického „Marshallovho plánu“ na obnovu západnej Európy. Mimochodom,
tento plán sa potom de facto realizoval na úkor samotnej západnej Európy
– peniaze sa dávali výmenou za európske zlato, ktoré sa presúvalo za
oceán.

Táto politika USA mala pokračovanie počas vojny na Balkáne v 90. rokoch.
A v roku 2022 – čo sa výrazne prejavilo v súčasnej kríze.

Prejdime teda k samotnému textu zdokumentovaných odhalení uverejnených v
časopise The Grayzone:

„Mýtus o bosnianskej vojne hovorí, že „srbskí separatisti, podporovaní a
vedení Slobodanom Miloševičom a jeho prisluhovačmi v Belehrade, sa
snažili násilne zabrať chorvátske a bosnianske územia s cieľom vytvoriť
„Veľké Srbsko“; na každom kroku „čistili pôvodných moslimov v rámci
koordinovanej, zámernej genocídy“ a odmietali sa zapojiť do
konštruktívnych mierových rokovaní. Tento príbeh v tom čase agresívne
podporovali mainstreamové západné médiá a po skončení konfliktu ho ďalej
legitimizoval Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu
(ICTY), ktorý vytvorila OSN. Odvtedy sa to stalo axiómom a nesporným
faktom v západnom povedomí.

Obrovské množstvo spravodajských telegramov zaslaných kanadskými
mierovými jednotkami v Bosne na veliteľstvo národnej obrany v Ottawe,
ktoré nedávno prvýkrát zverejnil portál Canada Declassified, však tieto
príbehy odhaľuje ako cynickú frašku.

Kanadskí vojaci boli súčasťou širších síl OSN (UNPROFOR), ktoré boli
vyslané do bývalej Juhoslávie v roku 1992 v márnej nádeji, že napätie
neprerastie do plnej vojny a že všetky strany dosiahnu mierové riešenie.

Pochmúrna analýza, ktorú mierové sily predložili o tejto realite na
mieste, je odhaľujúcim pohľadom na históriu vojny, ktorá bola z veľkej
časti skrytá pred verejnosťou. Je to príbeh tajných operácií CIA,
výbušných provokácií, nelegálnych dodávok zbraní, importovaných
islamistických bojovníkov, „operácií pod falošnou vlajkou“ a
zinscenovaných zverstiev.

Je málo známou skutočnosťou, že USA položili základy vojny v Bosne tým,
že sabotovali mierovú dohodu, ktorú uzavrelo Európske spoločenstvo
začiatkom roka 1992. Pod jeho záštitou by sa krajina stala konfederáciou
rozdelenou na tri poloautonómne regióny podľa národnostného princípu. Aj
keď to zďaleka nebolo ideálne, každá strana vo všeobecnosti získala to,
čo chcela, najmä samosprávu, a prinajmenšom sa tešila z výsledku, ktorý
bol lepší ako úplný konflikt.

Avšak 28. marca 1992 sa veľvyslanec USA v Juhoslávii Warren Zimmerman
stretol s bosnianskym prezidentom Alijom Izetbegovičom, bosnianskym
moslimom, a údajne mu ponúkol „uznanie krajiny ako nezávislého štátu“.
Ďalej prisľúbil bezpodmienečnú podporu pre nevyhnutnú následnú vojnu, ak
bosnianske vedenie „odmietne ponuku Európskeho spoločenstva“ (uvedené
vyššie – S.F.).

V priebehu niekoľkých hodín sa Izetbegović dostal na vojnovú dráhu a
takmer okamžite vypukli boje.

Telegramy UNPRO odhaľujú oveľa temnejšiu stránku americkej agendy, píše
The Grayzone. Washington chcel, aby sa Juhoslávia zmenila na trosky, a
plánoval Srbov brutálne donútiť k podriadeniu a vojnu čo najviac
predĺžiť. Pre USA boli Srbi etnickou skupinou, ktorá bola najviac
odhodlaná zachovať nezávislú Bosnu.

Týmto cieľom veľmi účinne slúžila absolútna pomoc Washingtonu Bosniakom,
ktorých Kanaďania vo svojich telegramoch označovali ako „moslimov“. V
západnom mainstreame vtedy prevládalo a dodnes prevláda presvedčenie, že
„neústupnosť Srbov pri rokovaniach blokuje cestu k mieru v Bosne“.
Telegramy UNPROFOR-u však opakovane jasne ukazujú, že to tak nie je!

V telegramoch zaslaných od júla do septembra 1993, keď bola uzavretá
dohoda o prímerí a obnovili sa pokusy o mierové rozdelenie krajiny,
kanadskí mierotvorcovia opakovane pripisovali „tvrdohlavosť“ Bosniakom,
nie Srbom. Ako sa uvádza v jednej správe, „neprekonateľný cieľ uspokojiť
moslimské požiadavky bude hlavnou prekážkou akýchkoľvek mierových
rozhovorov“.

„Jasné želanie USA zrušiť zbrojné embargo voči moslimom a ich
bombardovanie srbských pozícií sú vážnymi prekážkami ukončenia
nepriateľstva v bývalej Juhoslávii,“ zaznamenali mierotvorcovia 7.
septembra 1993.

Kanaďania tiež píšu, že „Srbi najviac dodržiavali podmienky prímeria“,
zatiaľ čo Izetbegovič vychádzal z rokovaní a trval na „populárnom obraze
bosnianskych Srbov ako „zlých chlapcov“.

V decembri, keď srbské sily údajne začali vlastnú „veľkú ofenzívu“, sa v
telegrame z toho istého mesiaca tvrdilo, že od začiatku leta „väčšina
srbských akcií mala obranný charakter alebo bola odrazená bosnianskymi
provokáciami“.

Bosnianski mudžahedíni počas celého konfliktu neúnavne pracovali na
stupňovaní násilia. V druhej polovici roku 1992 do krajiny prúdili
islamisti z celého sveta a viedli džihád proti Chorvátom a Srbom. Mnohí
z nich už získali skúsenosti na bojisku v Afganistane v 80. a začiatkom
90. rokov – boli z fundamentalistických skupín vycvičených CIA a
britskou MI6. Ich ďalším nasadením bola Juhoslávia.

Mudžahedíni často prichádzali „čiernymi letmi“ spolu s nekonečným prúdom
zbraní – v rozpore s embargom OSN. Odhady počtu bosnianskych
mudžahedínov sa značne líšia, ale ich kľúčový prínos k občianskej vojne
sa zdá byť jasný, konštatuje The Grayzone.

Zástupca USA na Balkáne Richard Holbrooke v roku 2001 povedal, že
Bosniaci „by neprežili“ bez takejto americkej „pomoci“ a úlohu
zahraničných islamistov v konflikte označil za „dohodu s diablom“.

V januári 1994 sa v kanadskom telegrame písalo: „Bosniaci sa neštítia
strieľať do vlastných ľudí alebo na jednotky OSN a potom tvrdia, že
vinníkmi sú Srbi, aby si získali sympatie Západu. Bosniaci často
umiestňujú svoje delostrelectvo v tesnej blízkosti budov OSN a
zraniteľných oblastí, ako sú nemocnice, v nádeji, že srbská
protibombardovacia paľba zasiahne tieto ciele pod drobnohľadom
medzinárodných médií.“

Na tomto pozadí nadobúdajú telegramy týkajúce sa „masakru v Markale“
(smrteľné bombardovanie mestskej tržnice Markale v Sarajeve) mimoriadne
živý charakter. Dňa 5. februára 1994 došlo k výbuchu na civilnom trhu,
pri ktorom zahynulo 68 ľudí a 144 bolo zranených.

Zodpovednosť za útok a prostriedky, ktorými bol vykonaný, sú odvtedy
predmetom vášnivých diskusií a oficiálne vyšetrovanie neprinieslo žiadne
presvedčivé výsledky, uvádza The Grayzone.

V telegramoch z tohto obdobia sa preto spomínajú „znepokojujúce aspekty“
udalosti. Vrátane faktov o „rýchlom vyslaní novinárov na miesto činu“ a
„veľmi viditeľnej prítomnosti moslimskej armády v oblasti“. „Vieme, že
islamisti predtým strieľali na svojich civilistov a na letisko, aby
pritiahli pozornosť médií,“ povedal jeden z nich.

V neskoršej poznámke sa uvádza: „Islamistické sily pri Sarajeve v
minulosti nastražili na svoje pozície výbušniny a potom ich pod
intenzívnym dohľadom médií odpálili, pričom tvrdili, že ich ostreľovali
Srbi. To sa potom využilo ako zámienka na „proti streľbu“ v reakcii na
„srbské útoky“.“

Napriek tomu ICTY v roku 2003 odsúdil srbského generála Stanislava
Galiča za jeho úlohu pri obliehaní Sarajeva a dospel k záveru, že
masakru úmyselne spáchali srbské sily, pričom toto rozhodnutie bolo
potvrdené.

Hmla okolo týchto masakrov predznamenala kľúčové udalosti, ktoré
ospravedlnili eskaláciu každej nasledujúcej zástupnej vojny Západu, od
Iraku po Líbyu, Sýriu a Ukrajinu.

Od začiatku zastupiteľskej vojny na Ukrajine 24. februára, uzatvára „The
Grayzone“, úmyselné vojnové zločiny, skutočné incidenty zavádzajúce ako
„vojnové zločiny“ a „inscenované udalosti“ sa stali takmer každodennou
záležitosťou. – Od vypuknutia ukrajinskej zástupnej vojny 24. februára
sú úmyselné vojnové zločiny, skutočné incidenty zavádzajúco označované
za vojnové zločiny a potenciálne zinscenované udalosti prakticky
každodennou záležitosťou.

Ďalším dedičstvom balkánskych vojen zostáva, že záujem Západu o ľudské
životy sa odvíja od toho, na ktorej strane v danom konflikte stoja jeho
vlády. Ako ukazujú kanadský telegram UNPROFOR, USA a ich spojenci si
podporu pre svoje vojny získavali zatajovaním skutočnosti. Dokonca to
zaznamenali aj ozbrojené sily členských krajín NATO, ktoré to podrobne
zdokumentovali, uzatvára The Grayzone.

To však nie je celý príbeh. Na túto tému sa objavilo niekoľko ďalších
odhalení. Rukopisy sa nepália a nič sa nedá zadržať…

Úloha Billa Clintona v bosnianskej dráme

Pred desiatimi rokmi, 11. júla 2012, začal svedok obžaloby David
Harland, ktorý bol od júna 1993 do konca konfliktu v Bosne a Hercegovine
(BaH) komisárom pre civilné záležitosti a politickým poradcom UNPROFOR
(Ochranné sily OSN v bývalej Juhoslávii – SF), krížový výsluch pred
Medzinárodným trestným tribunálom v Haagu. Harland súdu povedal, že v
archívoch organizácie sa nachádza dokument, ktorý dokazuje, že UNPROFOR
navrhol evakuáciu civilistov zo Srebrenice na jar 1993. Evakuácia sa
dokonca začala, ale na príkaz vlády Bosny a Hercegoviny bola okamžite
zastavená. Vtedajší prezident Bosny a Hercegoviny Alija Izetbegovič
Harlandovi osobne povedal, že iniciatíva pracovníkov OSN nie je
realizovateľná.

Harland tiež priznal, že Bosniaci držali svoje zbrane a jednotky v
demilitarizovanej zóne Srebrenice a Žepy. UNPROFOR bol informovaný o
útokoch islamistických síl na Srbov v oblasti. Srbi tvrdia, že tieto
jednotky operujúce zo Srebrenice úplne zničili 128 srbských dedín v
okolí a zabili viac ako 2400 civilistov.

Keď hovoril o situácii v okolí Sarajeva, kam prišiel v júni 1993 a kde
zostal až do konca vojny, Harland priznal, že Bosniaci zámerne
nedodávali do Sarajeva plyn a elektrinu. Ich ostreľovači zámerne
strieľali do ľudí, ktorí opravovali trasy, a zodpovednosť za to
prenášali na Srbov. Urobil to s cieľom získať medzinárodnú podporu.

„Jednotlivci na bosnianskej strane si mysleli, že niektoré kroky by boli
užitočné na spochybnenie západnej vojenskej intervencie. Izetbegovič mi
osobne povedal, že obyvateľom by sa nemalo dovoliť opustiť Sarajevo,“
povedal bývalý pracovník UNPROFOR-u na haagskom procese.

Ide o malý doplnok ku kanadskému materiálu.

Teraz je to tak.

Hakija Meholić, bývalý náčelník polície v Srebrenici, spomína na
stretnutie vedenia moslimskej enklávy Srebrenica s prezidentom Bosny a
Hercegoviny Izetbetovićom v Sarajeve koncom septembra 1993.

„Deväť vrtuľníkov nás odviezlo na letisko v Sarajeve. Potom nás v
obrnených transportéroch UNPROFOR odviezli do hotela Holliday Inn. Tam
nás čakal prezident Alija Izetbegović. Takmer okamžite nám začal
rozprávať niečo, z čoho sme onemeli: „Clinton (Bill Clinton, vtedajší
prezident USA – pozn. red.) mi povedal, že ak srbskí četníci vstúpia do
mesta a zabijú 5000 moslimov, dôjde k vojenskému zásahu NATO. Potom naša
delegácia vybuchla rozhorčením. Povedal som: „Pán prezident, čo je to za
človeka, ktorý by prikázal 5 000 moslimom, aby išli na porážku?“
Izetbegovič sa nás snažil presvedčiť, ale my sme mu povedali: „Ak nás
chcete postaviť pred prípad, ktorý už bol rozhodnutý, potom nebolo
potrebné nás predvolávať…“

Hoci podľa definície haagskeho súdu v júli 1995 „srbská armáda zabila
sedem až osemtisíc moslimských mužov“, otázka „kto skutočne zabíjal
moslimov v Srebrenici?“ dostáva po priznaní Kanaďanov úplne inú farbu:
„Vieme, že islamisti v Bosne predtým strieľali na svojich civilistov,
aby získali pozornosť médií…“

A Clinton potreboval odvrátiť pozornosť médií od svojich milostných afér
v Oválnej pracovni s Monikou Lewinskou. Vybral si Bosnu…

…Publikované materiály kanadskej mierovej misie v Bosne sú teraz
zaujímavé tým, že „osvetľujú“ prácu provokatérov, čo sa opakuje aj počas
udalostí na Ukrajine – príkladom je Bucha.

AUTOR: Sergej Filatov

ZDROJ https://cz24.news/sergej-filatov-americke-lzi-z-bosnianskej-vojny-vysli-najavo/

Na Ficovom referende sa zúčastnilo 1 210 000 voličov

Všetci nepriatelia referenda nazývali včerajší plebiscit „Ficovým referendom“. Pripusťme, že mali pravdu. Na Ficovom referende sa teda zúčastnilo 1 210 000 voličov. Ak by to všetko boli Ficovi voliči, potom by pri obvyklej volebnej účasti v parlamentných voľbách t.j. pri 60-65 % predstavovalo 1 210 000 voličov volebný výsledok vyše 42%. Smer SSD by s tým mohol sám zostaviť vládu, -bez akýchkoľvek koaličných partnerov. Strach vládnych strán z návratu Fica je po včerajšku, zdá sa, viac ako oprávnený.

Samozrejme, ide iba o teóriu. V praxi sa na referende zúčastnili v menšom počte aj priaznivci Hlasu SD, Republiky, LSNS, SNS príp. aj iných strán. Tak či onak, referendum ukázalo, že v prípade parlamentných volieb by dnes dalo hlasy ľavici a národniarom vyše 42% voličov. Či je referendový výsledok za týchto okolností úspechom opozície alebo nie, nech posúdia čitatelia.

Referendum skončilo. Ľudia svojou väčšinovou neúčasťou ukázali, že sa im súčasná vláda páči, že nechcú voľby, ktoré by ju vymenili. Hlas ľudu, hlas boží. Hlas ľudu rozhodol. Slovensko bude mať takú vládu, akú si zaslúži. Matovič znovu zvíťazil. Treba mu poblahoželať.

A blahoželať treba aj tým 3,2 miliónom Slovákov, ktorí na pokyn Matoviča a spol. nešli na referendum, sedeli doma – a zvíťazili. Teraz ich čaká sladká odmena. Matovič, Heger, Remišová, Budaj, Čaputová a jej príp. úradnícka vláda im ju bohato nadelia.

Úprimne im tú odmenu dožičíme. https://dedic.blog.pravda.sk/2023/01/22/na-ficovom-referende-sa-zucastnilo-1-210-000-volicov/

kratene

Úspešné referendum neznamená návrat Fica. A to ani náhodou. Nemá to nič s tým, ako dopadnú ďalšie voľby. Naopak, pre Fica, či Pellegriniho ide o riskantný ťah, pretože po schválení takejto právnej úpravy budú po strate 76-ky v parlamente čeliť predčasným voľbám v budúcnosti aj oni. A to je jednak dobre a jednak fér. Slovami fejsbúkovými stránkami polície: LEBOFICO je HOAX.

Prezidentke aktuálny stav vyhovuje. Zasahuje do programu zasadnutí vlády SR v demisii a dnes sa dokonca nechala počuť, že chce akúsi dočasnú vládu, t.j. vlastných nominantov s nálepkou “odborník”. Hovorí tomu “úradnícká vláda” (link TU). A keďže Ústavu SR už úmyselne porušila (napríklad pri nedodržaní termínu vypísania referenda), nemožno od nej logicky očakávať nejakú zásadnú zmenu v správaní. Pritom ako právnička vie, že je viazaná nálezmi Ústavného súdu, o to viac tými, o ktoré sa sama vlastnými podaniami pričinila. Napríklad nález k prvému “zmarenému” referendu jasne určuje výkladové pravidlo pre všetky ústavné funkcie. To v jej prípade znie tak, že prezidentka nemá kompetenciu, ktorá sa vyslovene v Ústave SR nespomína. A ak si Ústavu SR otvoríte, zistíte, že o úradníckej vláde tam nie je ani zmienka. Ak ju teda vymenuje, podľa vysloveného názoru Ústavným súdom opäť úmyselne poruší náš základný predpis.

Úradnícku vládu prezidentka nemôže vymenovať. Ak to urobí, hrozí jej v budúcnosti postup podľa čl. 107 Ústavy SR. Aktuálne síce požíva výraznú podporu na Ústavnom súde, ale história nás učí, že zmena kurzu v právnických profesiách býva rýchlejšia ako svetlo.

Myslíte si, že sme pri tejto vláde objavili dno pod dnom? Mýlite sa. Netušíte, čo všetko dokáže “úradnícká vláda”. Až potom budete prosíkať o ďalšie referendum, ktoré sa už nemusí podariť zorganizovať. Ďalšia šanca nemusí prísť.

Úradnícka vláda = vláda mimovládnych organizácií. Asi to nepotrebuje ďalší komentár. Skončí akákoľvek, hoc už výrazne narušená teória bŕzd a protiváh v modeli trojdelenia moci, kde sa už aj tak votrel prvok mimovládnych organizácii. Štvordelenie moci už reálne žijeme. Pánom prsteňa sú už dnes mimovládky a zatiaľ bez výrazných zábran ho nesú pánovi do Mordoru.

Neprídem, aj tak už rokujú o predčasných voľbách. K tomuto len toľko. Koľkokrát ste boli za posledný rok oklamaní, koľkokrát títo poslanci dodržali svoje slovo? Koľkokrát priznali, že klamali a že sa nič nedeje? Ospravedlnenie sa, úškrn, ideme ďalej, dobre bude. Dobre bude? Vidíte to na cenách tovarov a služieb, na faktúrach za energie. A ešte sme neskončili. Ani sme nezačali. S týmito kapitánmi ideme na útesy! Ak stále trpíte falošnou vierou, prehrali ste. Ste lúzer. Ste súčasťou problému.

A na záver jedna moja spomienka. Viedol som v roku 2019 debatu s jedným známym spisovateľom. Mám ho stále rád, máme veľa spoločného. Odmlčal sa kvôli strachu. Strachu, že môžem mať pravdu o vakcinácii a on už sa pichnúť dal. Nevyčítam mu to. Je to v poriadku. Strach je zlý radca.

Viedli sme teda takú debatu. Ja som povedal, že právo voliť je iba právo, on že povinnosť. Vymenili sme si pár pekných viet a skončili sme približne nasledovným:

Ak nevolíte, je to v poriadku. Je to vaše právo. Ale nevolením strácate iné právo. Právo kritizovať. Stali ste sa totiž súčasťou výsledku v demokratickom zriadení. Svojou pasivitou, svojou neúčasťou. Demokracia je v tomto ohľade neúprosná. Nevolíš, nenadávaj. https://akw.sk/preco-ist-na-referendum/

Archív: 2003 zmanipulované referendum

( Táto stránka nech je MEMENTOM, zachovaná ” na večné časy ” od neznámeho autora
radového občana pre dalšie pokolenia )

Z archivu na margo 2023: Naživo: Sú známe priebežné neoficiálne výsledky. Referendum bude zrejme neplatné
https://www.hlavnespravy.sk/nazivo-skoncilo-sa-referendum-o-zmene-ustavy-su-zname-prve-priebezne-neoficialne-vysledky/3021661

Neobvyklý úvod k referendu

Pán Schuster a pán Dzurinda už osobne cez média avizovali, že v prípade nízkej účasti na referende v prvý deň hlasovania o vstupe Slovenska do EU začnú osobne nabádať, agitovať voličov, aby na referende hlasovali svojou účasťou.
Títo ľudia už nemajú zábranu, robia si naozaj čo chcú a zákony si prispôsobujú pre svoju potrebu ako im kedy a v čom vyhovujú.
Ak niekto v čase zastavenia predreferendovej kampane zo zákona nabáda voličov či už v kladnom zmysle alebo v zápornom, či sa majú alebo nemajú zúčastniť ľudového hlasovania, dopustí sa trestného činu, vedomého porušenia zákona.
Pretože: práve účasť na ľudovom hlasovaní zo zákona rozhoduje, či hlasovanie bude platné, alebo bude neplatné. Oba páni to dobre vedia, že ak sa účasť voličov po agitovaní zvýši nad 50%, referendum bude platné, pretože z preferenčných výsledkov výskumu verejnej mienky je známe, že voliči s účasťou na hlasovaní sú za vstup až okolo 80%. Robia to z populistických pohnútok, aby sa mohli chváliť, že je to ich záslužnosť a ich horlivosť a zanietenosť je bezuzdná, je tak veľká, že sú schopní k vôli tomu porušiť aj zákon.
Zrovna tak by bol porušovaný zákon, ak by v čase vyhláseného moratória niekto nabádal voličov, aby sa na ľudovom hlasovaní nezúčastnili .
Obaja páni dopredu prehlasovali, že zákon o ľudovom hlasovaní neporušujú, lebo ide len o presvedčovaní, pozývaní na referendum a konzultovali to s právnikom. Takéto prehlásenie právnika je nekompetentné, nepochopiteľné a môže byť len a len odobrené pod emociálnym tlakom vedúcich predstaviteľov tohto štátu, ktorí naviac zneužívajú k dosiahnutiu svojho cieľa funkciu vysokého verejného činiteľa.
Už len pre pokus takéhoto činu by sa oba menovaní mali vzdať vysokých štátnických postov, odísť z úradov, pre vysoké spochybnenie svojich právnych vedomostí. Ak menovaní zrealizujú svoje predsavzatie verejne avizované dopredu v médiach, dopustia sa trestného činu. Vzhľadom na tak veľký protizákonný zásah do priebehu ľudového hlasovania ( referenda ), Ústredná volebná komisia by mala ľudové hlasovanie vyhlásiť za neplatné a štátna prokuratúra by si mala splniť svoje povinnosti zo zákona.

Späť











Príbeh prvý- volebné miestnosti otvorené

Aktualizované 16.05.2003  16:00
Je 16. 05. 2003 približne asi hodina a pol po otvorení volebných miestností a niekoľko desiatok hodín po vyhlásení referendového moratória. Ak máte pustenú televíziu Markíza, vidíte dopredu pripravenú a dobre účelovo rozohranú scénu.  Mmanželia Feldekoví, básnik a spisovateľka ( pôvodne vraj emigranti z čias vládnutia Mečiara ), on ako štátny občan ČR, ona ako občianka SR na úvod uvádza, že ak by ju manžel opustil čo by ju čakalo, ale že to vyrieši vstup Slovenska do EU, lebo už opäť budú môcť ako manželia žiť spolu v spoločnom priestore Európy. Dojímavé. Načo agitovať, lepší dôvod pre zakrížkovanie otázky ANO  už  nie je ani potrebný.
Otázky, odpovede. Pani Feldeková sa síce dopredu komický ospravedlnila, že je volebne naladená a ak by niečo povedala čo povedať nemá, aby ju nenápadne kopli ( nepovedala kam ), že síce vie že nemá hovoriť o tom ako voliči majú voliť, ale že počula že pozývať na volebnú účasť môže. ( Zrejme si pomyslela, že keď si to môže dovoliť predseda vlády a prezident republiky, prečo by si to nemohla dovoliť ona a naviac vie, že potom nemôže byť hnaná ani k zodpovednosti za porušenie zákona, je pod dokonalou ochranou ). A tak kortešovala, pozývala a pozývala. Zabudla aj na to, čo všetko pred chvíľou  pospomínala, čo akým prínosom pre slovenského občana bude vstup do EU.
Ak ste mali zapnutú televíziu TA3 o desať minút pred zapnutím Marzkízy, videli ste improvizované štúdium z Banskej Bystrici, ako organizovali vojakov nejakého leteckého útvaru, ako ich nenútene nútili k účasti na referendum, menili vo službe, poprehadzovali smeny a všetko čo s tým súviselo ( to sa asi predpisy čudovali, čo sa to s nimi naraz deje )…
Deň pred voľbami ste si zase mohli v rozhlase vypočuť predsedkyňu Ústrednej referendovej komisie, ako pekne za sebou v poradí vymenovala zo zákona všetko, všetko čo sa počas moratória nesmie. Nevynechala nič a bolo toho ozaj dosť. Nakoniec stíšeným previnilým hlasom oznámila, že komisia nemá nič proti tomu, ak sa počas moratória vyzýva volič k účasti na ľudovom hlasovaní.
Pán Dzurinda a pán Šchuster spustili svojou dopredu avizovanou iniciatívou lavínu prisluhovania a podpory všetkých médií na Slovensku a platených aj neplatených agitátorov, že ak bude prvý volebný deň vyhlásená nízka účasť na referende, osobne začnú voličov nabádať k jej zvýšeniu.
Nič sa nedeje. Vzdelaní právnici, inštitúcie veci znalé, vedeckí pracovníci z ústavu akadémie vied z oboru práva, minister spravodlivosti SR, poslanci slovenského parlamentu, mlčia. Všetci dobre vedia, musia vedieť, že sa tu vedome porušuje zákon. Nie je predsa možné a je to neuveriteľné, ako sa jedna z najdôležitejších kritérií referenda- účasť- počas moratória zdehonestovala a zmenila na púhu volebnú kortešovačku. Tak závažná otázka zákonom stanovená na  rozhodujúce krytérium o platnosti či neplatnosti referenda bola postavená mimo zákon, na  úroveň manipulácie podľa nálady a emócie ľudí na najvyšších štátnych postoch.
Občan nemôže uveriť čo sa tu deje. Nemôže uveriť, že časy keď sa chodilo počas volieb manifestačne s hudbou a spevom, zadarmo organizovanej mestskej hromadnej prepravy sa už nenávratne skončili. Nepoznali sme význam cudzieho slova moratórium. A že keď nám ho tak pekne pani predsedkyňa Ústrednej referendovej komisie preložila, prečítala, čo všetko sa počas volieb nesmie, prídeme na to, že aspoň jedna šestina bola z toho vedome porušená. Tento občan sa právom pýta. Žijeme v právnom štáte, pán Dzurinda a pán Schuster? Späť










Príbeh druhý- kortešovanie neúnavne pokračuje

Aktualizované 17. 05. 2003  09:00
V čase vysielania večerných správ predchádzajúci deň agitoval v elektronických médiách kde kto. V presviedčaní, aby išli občania k volebným urnám. Po celé mesiace opakované fráze v médiach splnili svoje poslanie. Od dôchodcov ste mohli počuť, že idú voliť aby boli šťastné ich deti a vnuci, zvýšia sa im dôchodky, od mladých ľudí, že sa zvýši ich životná úroveň, budú šťastnejšie žiť, od bezdomovca, že v EU bude dostávať všetko zadarmo, od radového občana že očakáva sľubované lepšie časy, zvýši sa kvalita jeho života atď., atď. 
Farári z kázatelnic, mnísi, úradníci, športovci z pocitu akejsi povinnosti, lebo lídri, vplyvní propagandisti psychickým nátlakom ich “donútili” aby pôsobili na voličov. Na uliciach, v štúdiach a i priamo pri volebných urnách. Televízia Markíza si na tom popracovala. Podiel z 50 miliónov vydaných na predreferendovú kampaň bol zaslúžený. Pretrumfnúť ju mohla iba televízia TA3, ktorá podáva spravodajstvo priebežne po celý deň a teda už od rána sa lobovalo, kortešovalo za účasť na referende na uliciach, hlavne na východe Slovenska. Béla zase žiarlil, že Slováci podporia viacej vstup ako jeho maďarský spoluobčania. A poslúžil aj predseda KSS Švec. Pri urne prehlásil, že Slovensko má perspektívu len a len v EU ( asi už aj on, čoby pokračovateľ Weisa, Migaša a Schmögnörovej- budovateľov kapitalistického režimu na Slovensku ). V ČR naopak KSČM predseda Grebeníček neustále opakuje odpor proti vstupu ako do NATO tak do EU. Darmo je. Iný kraj, iný mrav. 
Štátni úradníci, predsedovia úradov na všetkých stupňoch, samospráv to dostali ako náplň ich práce. Zákon sa porúšal masovo, bez zábran, masová psychóza vyvolaná Schustrom a Dzurindom. A to bol zrejme dobre premyslený, dopredu naplánovaný zámer. Dať impulz. Už nebolo počuť ich avizované, tesne pred vyhlásením moratória iniciované zámery, že ak v prvý deň bude nízka účasť, budú osobne agitovať a prehovárať voličov, aby sa dostavili ešte k urnám. Nebolo potrebné. Masa zverbovaných, psychickým nátlakom ohúrených médiami podporovaných spoluobčanov to urobili za nich. Už nebolo počuť a nikto nežiadal, aby v prvý deň volieb sa občania dozvedeli to, čo im mesiace stále sľubovali a nikdy nesplnili, čo sa mesiace všeobecne v médiach vyčítalo, že občania nie sú informovaní o negatívnych dôsledkoch, ktoré môžu ovplyvniť ich život a priniesť namiesto blahobytu a očakávaného zvýšenia životnej úrovne pravý opak.
Masová psychóza vyvolaná v prvý volebný deň vysielania v elektronických médiach presiaknutá ódou na vstup, pôsobila blahodárne na dušu radového občana a kto ešte pochyboval, začal kdesi u vnútra svedomia cítiť akýsi pocit viny voči sebe samému a kajúcne sa pobral k urne. V druhý volebný deň ráno o 06:00 v rozhlasových správach ani slovo o počte odvolených. Ako sa teda páni Schuster a Dzurinda dozvedia, čo majú robiť, či treba kortešovať národ a dostať ho ešte k urnám, ako to ešte pred pár dňami  oduševnene s nepopierateľným nadšením sľubovali.
Referendum totálne manipulované.
Späť







Príbeh tretí- referendum muž zmanipulované

Aktualizované 17. 05. 2003 
Niekoľko hodín po uzatvorení volebných miestností. Referendum totálne už  nie len manipulované, ale zmanipulované. Za prvý deň hlasovania nikto z občanov sa nedozvedel o percentnej účasti voličov na referende. Pravdepodobne bola neúmerne nízka. Traja navyšší ústavní činitelia však už to vedeli. Zo zákona im to neprináležalo a tak moratórium bolo zjavne, vedome porušené, inými slovami dopustili sa trestnej činnosti. Po desiatej hodine v druhom volebnom dni ani nie 4 hodiny pred uzatvorením volebných miestností, ste mohli vidieť na obrazovke televízie TA3 pohyblivý text: Traja najvyšší ústavní činitelia apelujú na voličov, aby išli hlasovať v referende o vstup Slovenska do Európskej Únie, vzhadom na stále neistý úspech referenda. V spojitosti s touto výzvou naväzuje hneď pohyblivý text s výsledkami volieb v jednotlivých krajoch Slovenska dosiahnurtých do 12:00 hodín, teda v čase, keď do ukončenia volieb chýbajú ešte 4 hodiny. Od pani predsedkyne Ústrednej referendovej komisie sme sa dozvedeli, že jeden z bodov zákazu čo sa v moratóriu nesmie, je zverejňovať výsledky v priebehu volieb.  Hrubé dokázateľné porušenie zákona.  Naviac ešte aj celková účasť voličov do 10:00 hodín: 41, 6%, do l2:00 hodín 48, 4%. Po ukončení volieb, teda do 14:00 hodín podľa oficialného vyhlásenia Ústrednej volebnej komisie neskorej, bola celková účasť voličov na referende 52, 15%. Dôveryhodnosť minimálna. 
Podozrenie na zmanipulované referendum je podložené potvrdenou domnienkou. Práve najvyšší predstavitelia v čase keď ešte účasť voličov na referende sa potvrdzovala na 60 – 70% to je asi 3 mesiace späť pred vykonaním referenda, títo svorne vyzdvihovali účasť a považovali ju ako za určitý spôsob hlasovania v referende a kládli na ňu aj zaslúžene veľkú pozornosť. Porovnajme s definíciou zákona o spôsobe vykonania referenda: 

Znenie zakona 564/1992 Zb. § 17 ods. 5definuje: 48 hodín pred konaním a počas  referenda je presviedčanie za  určitý spôsob  hlasovania v  referende slovom,  písmom, zvukom a obrazom v informačných prostriedkoch zakázané.
Podčiarkuje sa výraz “za určitý spôsob hlasovania”, čo v konečnom dôsledku znamená jasne, zreteľne, že účasť na referende je týmto zákonom definovaná ako určitý spôsob hlasovania a tak ju prezentovali aj spomenutí predstavitelia.  Akonáhle však zistili tesne pred referendom, že účasť nad 50% je neistá, zmenili svoj názor na účasť na referende a zachovali sa tak, ako sa zachovali. Pridelili jej podradnú úlohu a jej hodnota klesla na úlohu charakteru kortešovačky. Postavili ju mimo zákon. Pritom však všetci voliči dobre vedia, že dosiahnutý “úspech” odovzdaných hlasov so súhlasom 90% by nebol k ničomu, ak by účasť na referende nedosiahla 50%, teda referendum by bolo neplatné. 
Pozorne sledujte časovú postupnosť v súčinnosti s výsledkami účasti v percentách a porovnávajte. Ďalej komentár nie je potrebný. Od 10:00 hodín do 14:00 hodín ( teda za 4 hodiny ) sa účasť podľa týchto  údajov zvýšila o 10, 55% a prekonala tak 50%-nú účasť, ktorú zákon vyžaduje pre platnosť referenda. Zázrak. Poľské média to komentovali ako paródiu a škandál, za noc sa stal zázrak. Normálny radový občan s priemerným, schopným logickým uvažovaním to nazýva pravým menom.
Referendum bolo zmanipulované, ovplyvnené impulzom troch najvyšších ústavných činiteľov, keď ich zámer, osobne vyzývať voličov na účasť na referende, ak sa zistí, že v prvý deň volieb bude nízka účasť, bol 4 hodiny pred ukončením referenda zrealizovaný.
Späť










Znenie zákona kde zakázané bolo povolené

Tento impulz zadal nevídanú, rozpútanú kampaň v médiach v čase konania volieb, kde masa zverbovaných, psychickým nátlakom ohúrených médiami podporovaných spoluobčanov agitovali pred urnami a na ulici, prečo dajú svoje áno. Dôchodcovia, že to robia pre svoje deti a vnukov, že sa im zvýšia dôchodky, mladí ľudia, že chcú šťastnejšie žiť, a všeobecne občania, že očakávajú zvýšenú kvalitu ich života. Zjavné porušenie moratória, ovplyvňovanie voličov, ktorí ešte neboli voliť a neboli rozhodnutí či zakrížkujú otázku súhlasu, alebo nesúhlasu. Média sa nakoniec stali samé obeťou. Impulzom, ktorý nakoniec v druhý volebný deň po desiatej hodine traja najvyšší ústavní činitelia aj zrealizovali, boli ovplyvnené natoľko, že stratili súdnosť a čo je v tejto kauze podstatné, najskorej nadobudli predstavu ochrany a  podporu vlády, ústavných činiteľov a svoje poslanie v tomto časovom okamihu pravdepodobne považovali skôr za akúsi ich povinnosť, podporiť referendum konané vládou. Zákon však takéto ospravedlňovanie neuznáva, ako neuznáva aj porušenie z jeho neznalosti a budú sa musieť zodpovedať pred spravodlivosťou.  Paradox. Určite to však nebudú musieť robiť pán Dzurinda, Hrušovský a Schuster. Aspoň nie na Slovensku a neprešlo by im to ani v Amerike. Ako bolo za socializmu, tak je za kapitalizmu a bude na veky? 
Po celé veky putoval čas, nezastavil sa ani raz. Za referendom sa dá bodka. Čas sa nezastaví ani tento raz. Dala sa bodka aj za krvavou vojnou proti Juhoslávie vedenú NATO-m na čele s USA ako aj proti Afganistanu a Iraku vedenú opäť USA so spojencom Veľkou Britániou, podporovanou mimo všetkých zemí post komunistickej strednej a východnej Európy aj skupinou ľudí okolo Dzurindu, ktorí v tomto čase prezentujú vazalskú a bábkovú vládu, podriadenú vôle arogantnej, imperialistickej zahraničnej politike USA na čele s prezidentom Bushom. Všetko príde do zabudnutia a život pobeží ďalej. Ďalej narastá moc USA upevňujúca sa získavaním vojnovými korisťami svetových ropných ložísk nachádzajúcich sa v oblasti arabského sveta, odstraňovaním nepohodlných režimov, vyvražďovaním ich štátnych predstaviteľov v tesnej súčinnosti so zámerom, aby započatá globalizácia upevňovala dobité pozície na ceste k ovládaniu celého sveta.
Radový občan však je iba figúrkou tohto diania. Celý svet je ovládaný sionistickou ideológiou. Zgrupovaná svetová židovská komunita nadobúda vo svete čoraz väčšiu rozpínavosť, agresívnosť a z pozadia riadi a vplýva pod sponzorstvom obrovského bohatstva aj svetové mocnosti. Kto sleduje sústavne dianie vo svete, neušla mu pozornosť na celý rad výrokov amerického prezidenta na otázku Palestíny, že nebude trpieť útlak palestínskeho obyvateľstva a neústupnosť Izraela na vytvorenie palestínskeho štátu. To bolo pred prezidentskými voľbami. Dnes sa dopúšťa Izrael genocídy na palestínskom ľude, vyháňa ho z jeho vlasti, vojenské výpady podporované tankami, bojovými helikoptérami sú doprevádzané sústavným, plánovaným vyvražďovaním palestínskych obyvateľov za tichej podpory amerického prezidenta. Stratégia cieľa jasná. Dobiť vojenskou silou  okolité územia začatím Iraku, postupne Sýrie, Saudskej Arábie, Jordánska a tak naplniť sen  svetovej komunity, sen židov na základe sionistickej ideológie na právo všetkých židov na celom svete ako potomkovia Jakuba na návrat do Palestíny a na Stredný východ.
Svetová korupcia, spojenec panovačného, arogantného, povýšeneckého prezidenta Busha, cez doláre a podporou z pozície sily, spriada po celom  svete disidenstkú sieť ako piatu kolóniu, kde predajní ľudia, zradcovia vlastného národa za peniaze a sľubovanú podporu v boji o získanie moci v svojej zemi sú schopní bez podmienok plniť všetko, čo sa na nich požaduje. Po uchopení moci sa stávajú vazalmi a bábkami, zapletení do pavúčej siete ( Worldnet ) spriadanej po celom svet. Viac než jasným dôkazom osoba Václav Havel, bývalý občan bývalej ČSSR a Organizácie spojených národov. Vo veľkom prevedení v oblasti Balkánu s výrazným zobrazením, podplatené a skorumpované, kúpené vedenie štátnej moci po vojenskom dobití bývalej Juhoslávie, ktoré dnes spláca svoju daň na úkor pokoreného obyvateľstva a Bushovi spláca vynaložené doláre vo forme nákupu vojenskej bojovej techniky a veľkoryso povoľuje vybudovať na svojom území americké vojenské základne a lokajský dáva súhlas k ochrane občanov USA ( vojakov ) pred vydaním medzinárodnému trestnému tribunálu ( hoci by aj znásilnili polovicu ženskej populácie Juhoslávie alebo povraždili všetkých odporcov terajšej vlády ).
To všetko čaká aj nás, občanov Slovenska. Pán Dzurinda po stretnutí s Bushom medzi štyrmi očami vie o tom sám najlepšie ( a už aj skupina ľudí okolo neho ). Dnes je to ešte stále len ako zlý sen, zajtra skutočnosťou. Zbrane sa nebudú nakupovať v Európe, ale v Amerike ( ostatne aký rozdiel ). Na Slovensku sa nebudú budovať európske vojenské základne, ale americké. Atómove ( dnes už nukleárne ) zbrane nebudú európske, ale americké. Budeme platiť daň za presadenie Dzurindu do vrcholového výkonného orgánu štátnej moci, do funkcie predsedu vlády ( spomeňme si nátlaky zo zahraničia pred parlamentnými voľbami – pozvanie slovenského prezidenta Schustera do bieleho domu, tesne pred voľbami a jeho prehlásenia po návrate – voľby na Slovensku vyšli USA na jeden milión 100 tisíc amerických dolárov- Amerika je nadšená výsledkom- neľutujú dolárov- počuli sme v Slovenskom rozhlase ). Občania to dobre vedia, aspoň nadpolovičná väčšina určite. Preto odpor proti NATO, preto odpor proti vstupu Slovenska do EU tým skorej, že už vedia aj to, že to nebude Európa európska, ale americká. Súčasná je tŕňom v oku Spojených štátov severoamerických na čele s prezidentom Bushom. Nie je to Európa podľa jeho predstáv pokorná, poddajná čo je ochotná akceptovať všetko, čo prispieva ku strategickému plánu jeho expertov, plánovačov- totálne ovládať celý svet. 
Späť









Referendum vyhlásené za platné

To všetko je len malý odraz zrkadla svetového diania v súčasnosti a za takejto situácie prebiehalo na Slovensku a prebiehajú vo všetkých post komunistických zemiach referendá o vstup do Európskej únie. To všetko je sprievodným javom a odrazom aj na nás radových občanov v našom dennom živote, pachtiacich sa za zabezpečením holej životnej existencie, ktorá je z roka na rok, z mesiaca na mesiac a z dňa na deň obtiažnejšia a neistejšia. Dnes v práci, zajtra na ulici. Všetko sa odkladalo po referende. Zvýšenie dôchodkov v rámci valorizácie, vyhodenie vyše tisíc pracovníkov slovenskej televízie na ulicu,  atď. Dobre premyslené i keď svojim spôsobom podlé, ale čo nie je dobré pre túto vládu? Určite by sme sa neboli dočkali takého teatrálneho predstavenia na obrazovkách televízorov v prvý a druhý volebný deň referenda kde dôchodcovia ohúrení, ohlúpnutí po mesiacoch  propagandou v médiach nadšene sa zdôverujú svojim spoluobčanom ktorí ešte neboli voliť, že idú voliť pre šťastnejší, bohatší život ich detí a vnukov a aj preto, že dostanú vyšší dôchodok ako im dopraje Dzurindová vláda, čo aj môže byť pravdou, lebo táto vláda  podľa známeho redaktora spoločenského týždenníka Plus 7 dní Miloša Luknára ( číslo 19, 12. máj 2003 ) svojimi uzneseniami o valorizácii dôchodkov navrhuje také vyplácanie, že sa môže hovoriť o smiešnej almužnej, ktorá je skôr urážkou než starobným dôchodkom pre človeka, ktorý celý život poctivo pracoval – a dnes musí uvažovať, či si môže kúpiť na nedeľu kus mäsa.
Odrazom  zrkadla svetového diania v súčasnosti ale predovšetkým diania v našej zemi, lebo to sa nás všetkých bezprostredne dotýka, je aj politická klíma na slovenskej politickej scéne. Referendum skončilo. V tieni pokrytectva spojencov dvoch nezmieriteľných politických táborov, obviňujúcich sa navzájom z únosov a politických vraždí, bezohladnej honbe za mocou, za peniazmi, za pomoc pri hlasovaní v parlamente, sa dá odmeniť hoci aj na zabudnutie špinavostí v minulosti, výmenou za to, že sa prižmúria oči nad špinavosťami súčasnými a budúcimi, odohrala sa opäť jedná historická tragikomédia, pri ktorej účinkovalo viac ako dosť šašov. Kráľovské publikum tlieskalo, poddaní v očakávaní kráľovstva nebeského, oddane sa vrátili k dennej drine, aby svojou poddanskou stále sa zdierajúcou danou prispievali na blahobyt vyvolených. Zostala iba trpká spomienka a pocit hanobne oklamaného občana, ktorí sa po referende nakoniec dozvedel čo sa pred referendom zamlčovalo, že páni si dávno pred referendom pripravili poistku, kde ľudovému hlasovaniu pridelili podradnú úlohu a jeho hodnota klesla na úlohu informatívneho charakteru.

Pán Dzurinda, ktorý sa už nemohol dočkať ( zrejme z obavy aby ho nepredbehol Shuster ), poponáhľal sa a o tri hodiny skorej ako si naplánoval, vyzbrojený kompetenciami Ústrednej referendovej komisie, niekoľko hodín pred jej oficiálne vyhlásenými výsledkami, z  muzikantského pódia na historickom námestí hlavného mesta Slovenska, na námestí Slovenského národného povstania skupinke 50 ( slovami ) päťdesiatych občanov tohto štátu ( bolo udané médiami ) vyhlásil historický okamih, platnosť informatívneho referenda o vstupe Slovenska do EU. Povinná, zo zákona potrebná účasť bola prekročená o 2, l5%. Nemožno mu uprieť možno aj jeho záslužnosť na tomto víťazstve, za ktorú bol ochotný a viac razí počas volieb  aj hrubo porušiť referendové moratórium. A to nebolo všetko. Obetavo s nadšením a hlboko úsmevom rozžiarenou tvárou, vypúšťajúc modré balóniky v ruké modrú zástavku s dvanástymi hviezdičkami ukláňal sa stretajúcim, ničoho si nevšímajúcim občanom po uliciach starého mesta ( aspoň tak sa to javilo na obrazovkách televízorov, možno chyba nastavenej kamery ) aj s jeho priateľmi a nepriateľmi. V pamäti si ťažko vytvoriť obraz, že by sa bol kedy aj s celou skupinou ocitol na tribúne pred štrajkujúcimi, ktorí od neho ani tak moc toho nechceli – iba prácu. A teraz také výkony, konečne im ju zabezpečil. Síce nie vo vlastnej zemi, vo vlastných fabrikách ktoré zašantročil, ale v západnej cudzine a dokonca už o 7 rokov. Pracujúci ďakujte a tešte sa. Konečne iskierka nádeje na šťastnú blahobytnú budúcnosť, na cestu do Európskej Únie. 

http://members.chello.sk/imagine/webpage-50d.html

Doplácajú na to kolónie vo Východnej Európe

Do kedy nás budú korporácie cestou médií ohlupovať a okrádať? 

Vážený spoluobčania, ktorí ešte máte zdravý rozum a rozmýšľate vlastnou hlavou. Nevadí vám, že počas obdobia “ slobody a demokracie “ a hlavne v poslednom období troch rokov , sa naša situácia , situácia obyčajných ľudí, nie zmatkovičovcov, dostáva do stavu, ktorú si “ užívali “ otroci v otrokárskych a feudálnych spoločnostiach pred stovkami rokov? Teraz je to zaoblené do ľúbivých rečí o rozvoji, pokroku, demokracii, slobode, základných ľudských právach a spravodlivosti? Pre koho ? Pre plebs, ktorí vytvára hodnoty v štáte i finančné prostriedky, ktoré si niekto “poctivo” a na základe pre nás nezmyselných zákonov, privlastňuje.?  

Nevadí Vám, že ste dennodenne i 100 krát kŕmený tým, že ceny energií i pohonných hmôt sa neustále zvyšujú a to sa premieta do cien i ostatných tovarov, hlavne potravín. Spievanie o tom, že inflácia, ktorá nám znižuje hodnotu nami zarobených peňazí, je okolo 18 až 20 percent, pričom vy viete, ak si všímate a pamätáte ceny v obchodoch, že ceny najviac kupovaných komodít , ako sú chlieb, mäso, maslo, mliečne výrobky, oleje i sladkosti išli hore o 100 i 250 %. Lenže “ naši” odborníci z mimovládnych organizácií, majúci možnosť sa vyjadrovať v médiách masovej manipulácie, vám povedia i napíšu, že priemerná inflácia je len tých 18-20 %. Predsa do nej sa započítavajú i ostatné výrobky, ktoré si “dennodenne” kupujete ako sú televízory, počítače, autobusy, nákladné autá, električky i lokomotívy … Len aby ste boli v obraze. 

Takže prečože to išli ceny elektriny 10 násobne hore? Pretože “naša vláda” sa rozhodla predávať u nás vyrobenú elektrickú energiu, v ktorej sme ešte sebestačný, dokonca jej vyrobíme viac ako spotrebujeme, na spotové trhy ?. A tam, v rámci EU tie ceny skáču hore dole. Viac hore. https://www.cas.sk/fotogaleria/2685027/co-sposobuje-enormny-rast-cien-energii-zastropuju-ceny-elektriny/3/ 

 Ak Nemci prechádzajú na výrobu elektrickej energie zo slnečných kolektorov, veterných elektrárni a tá je niekoľkonásobne drahšia, nebudú predsa na ich nezmysel doplácať a preto vymysleli v rámci EU pre seba spotové trhy. Pri priemerných platoch v Nemecku i západnej Európe to nie je pre ich obyvateľstvo problém. https://www.minimalnamzda.sk/priemerna-mzda-v-eu.php 

Doplácajú na to kolónie vo Východnej Európe. Čiže aj my.  

No aby sme si nemysleli, že za tento bordel môžu naši kolonizátori , našli vinníka v Rusku. Vykorisťovať, kolonalizovať a viesť spravodlivé demokratické vojny môžu predsa len vysoko demokratické a slobodné krajiny sveta a nie Rusko, ktoré má toľko nerastného bohatstva ako žiadna iná krajina na svete. A to si dovolilo brániť svojich Rusky hovoriacich občanov v krajine, kde vyspelý demokratický západ už dlhú dobu podporuje fašizmus a banderovcov a nepredstaviteľnú korupciu a porušovanie základných občianskych práv. 

 Ceny elektriny a plynu začali rásť už pred oslobodzovaním od ukronacistov. https://www.urso.gov.sk/data/att/d7d/1823.ca39dc.pdf 

V súčasností sú tieto ceny na burze tieto: https://www.urso.gov.sk/data/att/6bd/2282.01337e.pdf 

Takže v priebehu jedného roka vzrástla cena plynu o 300 %. Kto na to doplatí viac? Občan Západnej Európy alebo obyčajný Slovák z príjmom 650-700 euro ? Neporovnávajte priemer písaný v médiách. Tri štvrtiny Slovákov má v čistom príjem ako som napísal .  

Z ohľadom na to, že Západ uvalil sankcie na Rusko a zakázal dovážať okrem iných surovín aj ropu tak aj to malo dopad na ceny pohonných hmôt a výrobkov z ropy na ceny. Zarobili na tom hlavne tí, v ktorých menách sa  s touto komoditou na svetových trhoch obchoduje.  

Tu je prehľad pohybu cien ropy v posledných rokoch. https://openiazoch.zoznam.sk/zivot/makro/ropa.asp?period=7 

Takže vieme my obyčajní Slováci a Slovenky to nejakým spôsobom ovplyvniť? Vieme. Jednu príležitosť máme už v sobotu 21.1.2023. Ak vám záleží na sebe, svojich deťoch i vnúčatách zodvihnite svoje zadky v sobotu a dajte najavo tým, ktorí tu v skutočnosti vládnu, že už nechcete bábkohercov, komediantov, rozkrádačov, starých senilných dedkov, neskúsených v ničom , absolventov filozófie, politológie i sociálnej práce a riťolízačov za svojich zástupcov v riadení Slovenskej republiky. My občania Slovenska chceme mať právo a dosah na tých, ktorí riadia štát a možnosť ich vymeniť ak neplnia sľuby, ktoré dali a rozkrádajú spoločný majetok.  https://hvizdik.blog.pravda.sk/2023/01/19/do-kedy-nas-budu-korporacie-cestou-medii-ohlupovat-a-okradat/

Lenka: Všechno najednou

Mazaná jako liška, silná jako vůl
Rychlá jako zajíc, statečná jako medvěd
Volná jako pták, čistá jako slovo
Tichá jako myš, velká jako dům.

Všechno chci být,
Všechno chci být, oh
Chci být toto všechno.

Zlá jako vlk, ostrá jako zub
Hluboká jak kousnutí, tmavá jako noc
Sladká jako píseň, správná jako špatná
Dlouhá jako cesta, ošklivá jak ropucha

Hezká jako obrázek zavěšený na háčku
Silná jako rodina, silná jak chci být
Jasná jako den, lehká jako hra
Tvrdá jako hřebíky, velká jako velryba

Všechno chci být, oh
Všechno chci být, ah
Chci být to všechno.
Vše najednou,
Všechno najednou,ah
Vše najednou

Teplá jako slunce, hloupá jako zábava
Chladná jako strom, děsivá jako moře
Horká jako oheň, studená jako led
Sladká jako cukr a všechno pěkné

Stará jako čas, rovná jako čára
Vznešená jako královna, pilná jako včela
Nenápadná jako tygr, hladká jako kluzák
Čistá jako melodie, čistá jako já chci být

Všechno chci být,oh
Všechno chci být, ah
Chci být to všechno.
Všechno najednou.

Stiglitz: Východná Európa je dva krát chudobnejšia po vstupe do EÚ

EU: Absolútnu „atómovú bombu“ o neoliberalizme vydal nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku Joseph Stiglitz. Oznámil, že východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia, než by bola, keby nevstúpila do EÚ.

Toto je krutá rana pre najväčší úspech globalizmu a neoliberalizmu – vytvorenie najväčšej samostatnej ekonomiky na svete, ktorá pozostáva z 28 samostatných krajín, z ktorých niektoré majú spoločnú menu.
„Východná Európa“ je od začiatku 21. storočia veľkým prepadákom. V súčasnosti platí Západu a hlavne Nemecku 300 – 400 miliárd dolárov ročne,“ vysvetlil Steinitz.

Podľa vedca, ktorý je okrem ocenenia známy aj predpovedaním spľasknutia „dotcom bubliny“, ako aj krízy v roku 2008, je podľa neho východná Európa v typickom „zovretí domínií“ , známy aj z čias Rímskej ríše.
Toto je model pre krajinu, ktorá má byť kolonizovaná podplácaním elity a.“ Rimania nedobývali len légiami. Oveľa viac pozemkov bolo anektovaných pokojne. Išli, podplatili miestnych náčelníkov a z náčelníkov sa stali guvernérmi rímskych provincií.

Vaše impérium je za vami a vďaka nemu môžete vyberať oveľa viac daní ako doteraz, t.j. je to spojenectvo elity s impériom na dojenie poddaných. Systém funguje po stáročia. Aplikovalo to napríklad aj Anglicko v Indii – tam v mene kráľovnej vyhlasovali maharadžov. A potom spolu vysávali obyčajných ľudí,“ vysvetlil Steinitz.

„V súčasnosti je EÚ presne taká. Západ, ale hlavne Nemecko podpláca miestnu elitu cez európske fondy. Elita prináša štát do EÚ a mení členstvo na absolútne náboženstvo, vrátane represie proti tomu, kto je proti nej.

„Coming out, teda odchod sa stáva herézou, či kacírstvom. A privezená krajina je vysávaná inými mechanizmami – vykupujú miestne monopoly, obchodné reťazce, uzatvárajú sa nerentabilné dlhodobé kontrakty, ktoré sa nedajú zmeniť pri zmene vlády a podobne,“ vysvetlil Steinitz.

Pred časom sa písalo o analýze CIA, podľa ktorej je východná Európa brutálne vysávaná za tlieskania, „vďačná“ za európske fondy.
Teraz vedec túto informáciu potvrdzuje. Eurofondy a vysoko platené miesta v EÚ pre hŕstku úradníkov sú „úplatkom“ pre elitu. Na oplátku je trh príslušnej krajiny zachytený a podojený v prospech západných korporácií.

Deje sa tak cez dodávky elektriny, vody, vykurovania, cez západný tovar monopolizovaný v obchodných reťazcoch, cez ďaleko väčšie a pre miestne podnikanie nedosiahnuteľné rozpočty na reklamu, marketing, cez nákup médií atď. Pomer medzi fondmi a vyčerpanými trhmi je horší ako 1:10.
„Ak východná Európa vystúpi z EÚ a zastaví túto obrovskú dotáciu, ktorú vypláca Západ, mohla by byť dvakrát bohatšia. Minimálne!

Tým by sa spoločnosť upokojila a výrazne by sa znížil aj tlak na emigráciu, čo je ďalší spôsob ako ju vysávať. Západ prostredníctvom vyšších miezd odoberá najlepších špecialistov východu, a tým zväčšuje rozdiely,“ uzavrel nositeľ Nobelovej ceny. https://cz24.news/nositel-nobelovej-ceny-za-ekonomiku-joseph-stiglitz-vychodna-europa-je-dva-krat-chudobnejsia-po-vstupe-do-eu/