Design a site like this with WordPress.com
Začíname

Nová deklarácia nadpráv pre Jehudim

Rada EÚ prijala vyhlásenie o boji proti antisemitizmu
Ministri členských štátov EÚ schválili vyhlásenie proti antisemitizmu
Ústavnoprávny výbor odobril Dankovu definíciu antisemitizmu
Jewish activist Anetta Kahane wants to destroy Europe via non-European immigration
Čo sa skrýva za problémom s definíciou holokaustu a antisemitizmu ? Časť III.
Čo sa skrýva za problémom s definíciou holokaustu a antisemitizmu ? Časť II.
Čo sa skrýva za problémom s definíciou holokaustu a antisemitizmu ? Časť I.

Trest 10 rokov za šírenie falošného “antisemitizmu”

V roku 2017 spustil 20 ročný Žid Michael Kadar celosvetovú “antisemitskú” vlnu bombových hrozieb, hanobenia Donalda Trumpa a využíval židovské extrémistické skupiny ako ADL a SPCL na šírenie povestí o “rastúcom antisemitizme”. Za svoje aktivity bol potrestaný väzením na 10 rokov.
Podľa správy Jewish Telegraphic Agency bol Michael Kadar, pochádzajúci z Ashkelonu v Izraeli, ale držiteľ dvojitého americko-izraelského občianstva, odsúdený za viac ako 2 tisíc hrozieb židovským komunitným centrám.
Taktiež bol zodpovedný za vlnu hrozieb letiskám a lietadlám lietajúcim z USA do Austrálie. Kadar vynaložil na svoje kriminálne aktivity viac ako 250 000 amerických dolárov v bitcoinoch.
Vlna hrozieb mala za za cieľ rozpútať obviňovanie Donalda Trumpa zo strany všetkých židovských organizácií v Amerike a vytvoriť nátlak na Amazon, aby prestal predávať knihy spochybňujúce historickú presnosť židovských osudov počas Druhej svetovej vojny.
Americké orgány vystopovali Kadarovu činnosť až do Izraela, ale k zatknutiu došlo až po tom, ako americké úrady vyslali svojich agentov do Izraela a vyžiadali akciu, ktorú izraelská polícia nemohla ignorovať.
USA si vyžiadali Kadarovo vydanie, aby mohol byť postavený pred súd tam, kde spáchal väčšinu svojich zločinov a čelil obvineniam z federálnych zločinov z nenávisti.
Izrael, ako je obvyklé v takýchto prípadoch, odmietol obvineného vydať a postavil ho pred súd v Izraeli.
Kadar bol súdený aj za niekoľko prípadov vydierania, zločinného sprisahania, prania špinavých peňazí a napadnutia policajného dôstojníka.
Hoci Kadarove zločiny patrili k falošným “antisemitským” hrozbám, napriek tomu sa dostali do výročnej správy ADL o “antisemitských zločinoch z nenávisti”.

Marakéšsky pakt, ako ho nepoznáte

kratene
Jedným z hosťov tejto 16. konferencie bol aj Gerhard Wisnewski, publicista a autor mnohých bestsellerov, ďalší z ľudí, ktorý sa nebojí povedať, že cisár je nahý. Témou jeho prednášky bol v súčasnosti toľko diskutovaný Marakéšsky pakt.
Kto má chuť, jeho prednášku v nemčine na 16. konferencii AZK si môže pozrieť na videu nižšie…:
Prinášam veľmi stručný pohľad na jeho interpretáciu svinstva, do ktorého nás globalistickí hajzli chcú dostať. A táto interpretácia je úplne odlišná od kalerábov, ktoré nám do hlavy tlačí náš vraj najsam minister zahraničných vecí.
Nie je to prepis, je to výber toho, čo považujem za dôležité, a čo sa takmer vôbec nespomína v našich júda médiách.
Spravte si názor… a pochopíte, prečo zrejme do Marakéša nakoniec niekto za Slovensko pôjde…
16. konferencia AZK, Gerhard Wisnewski:
…Migračný pakt súvisí s ďalšími dokumentami, predchádzali mu už dva dokumenty, Newyorská deklarácia pre utečencov a migrantov (2016) a dokument generálneho tajomníka OSN Migrácia v prospech všetkých (2017). Ďalšie budú nasledovať a postupne integrovať globálnu migráciu do medzinárodného práva…
Tzv. Migračný pakt má ustanoviť migráciu ako niečo trvalé. Ak sme si mysleli, že migrácia bola spojená iba s občasnými vojnovými konfliktami, teraz sa z nej stane trvalý stav, ktorý bude globálne organizovaný…
…Jediný občan, na ktorom bude záležať, bude migrant. Nie domáci obyvatelia v cieľových krajinách.
Prečo?
Z týchto migrantov sa ustanoví obyvateľstvo tzv. globálneho štátu – svetového štátu OSN. Ostatní obyvatelia už nebudú mať práva…
…Tento globálny štát OSN budú predstavovať ľudia vytrhnutí zo svojich koreňov, bez vlasti, ktorých bude pochopiteľne možné veľmi ľahko ovládať…
…Deklaruje sa v ňom, že právne nie je záväzný, bude však záväzný politicky. Neznamená to nič iné, že všetko, čo sa v tomto pakte uvádza, budú podpisujúce štáty povinné zapracovať do svojho práva. Nie je to nič iné, ako Vyhlásenie o úmysle: chceme migráciu, spravíme z nej právo…
…Ide o to, spraviť s migrácie trvalý stav, rozšíriť ju, aby už nikto nekládol otázku, prečo ľudia migrujú, Každý, kto si zmyslí, že chce do inej krajiny, sa ocitne pod ochranou tohto paktu. Na migráciu už nebude potrebný núdzový stav, ale bude plne legitímna.
Vytvorí sa infraštruktúra pre migráciu, migračné poradenské centrá, migrácia permanentná a v obrovskom rozsahu. Títo migranti sa stanú ideálnymi štátnymi občanmi nového svetového štátu OSN. Bez koreňov, bez vlasti, bezbranní, zmätení, ľahko manipulovateľní…
…Mnohí si myslia, že OSN je niečo ako dobrá organizácia, ktorá keď niekde vznikne konflikt, tak tam pošlú pomoc, modré helmy atď… OSN však založili najhorší vojnoví štváči, Churchill a Roosevelt, v roku 1941 (Atlantická charta)… OSN je dlhodobý strategický projekt, ako nahnať ľudstvo pomocou tzv. mäkkej sily do svetového režimu, ktorý odhaľuje svoju pravú tvár aj takýmito paktmi ako je Marakéšsky pakt. A objavuje sa jej pravá tvár, tvár diktatúry…
…Opatrenia proti rasovej diskriminácii, ohováranie, nepriateľstvo voči cudzincom, všetky tieto veci budú zakázané, podľa tohto paktu, ale pozor, iba vtedy, keď ste migrant! Na domácich sa táto ochrana vzťahovať nebude…
…Tento pakt v podstate pripravuje domorodcov o všetky práva… Toto svinstvo možno ešte nie je právne ukotvené, ale začína sa v tomto dokumente… Ako domorodec nebudete mať žiadnu ochranu, podľa tohto paktu…
… Za každým paktom je úmysel. Ak nemám úmysel, nepotrebujem pakt… Platí to najmä pre projekty OSN…
…tento pakt znie tak vznešene. Je to niečo ako plechovka s jedom, na vrchu ktorej je nasypaný cukor.
… cieľom je rasové domiešanie národov (Kalergi, Sarkozy, Timmermans…) … je to skutočne dlhodobo plánované, sto možno stopäťdesiat rokov… ide o vládu nad svetom…. cieľom je vytvoriť ľahko ovládateľnú masu…
… kultúra na istom území, keď do nej budete tlačiť zo všetkých strán cudzincov, nebude sa môcť rozvíjať, zrúti sa…
…tieto zmluvy…myslíte si, že niekto to celé prečíta? Zmluva o Brexite, 585 strán, myslíte, že to nejaký poslanec prečíta? … Ak sa pokúste si tento pakt prečítať, zistíte, že oni nechcú, aby ste si to prečítali… chcú vás odradiť, aby ste si to prečítali… odhadom 70 % toho sú zbytočné hovadiny, zahmlievanie, aby vás odradili od toho, aby ste si tu skutočne prečítali…. ak sa pokúsite si to prečítať, zježia sa vám všetky chlpy. To nie je text, ktorý by ste chceli čítať…
…mnohé dokumenty OSN sú zámerne prekladané neskoro a zavádzajúco (nepresne)…
Video s prednáškou v nemčine…
ZDROJ:

Rupel: Rozpad Juhoslávie riadil Západ, zbrane dodal Izrael

Krvavý rozpad Juhoslávie v roku 1991 sa začal secesiou Slovinska. Juhoslovanský prezident Slobodan Milošević vtedy tvrdil, že rozbitie krajiny bolo riadené a podporované zvonka, zo Západu. Západná propaganda ho však zosmiešňovala, hanila a démonizovala. Všetky jeho tvrdenia označovala za bludy a konšpirácie. Dnes však slovinský minister zahraničných vecí Dimitrij Rupel otvorene potvrdil, že slovinský separatizmus podporovali Rakúsko a Nemecko, a že zbrane na ozbrojený konflikt si zadovážili Slovinci z Izraela. Rupel o tom porozprával rádiu Slobodná Európa.
“Mali by sme byť spravodliví a povedať, že Juhoslávia pomáhala Slovinsku,” vyhlásil Rupel pre rádio Slobodná Európa. “V Juhoslávii sme zrealizovali mnohé veci, ktoré by sa nám inak nepodarili. Boli sme v nej ako na poznávacom zájazde. Učili sme sa, ako sa riadi štát a ako sa budujú jeho inštitúcie,” hovorí a dodáva: “Problémom Slovincov a Chorvátov bolo to, že sa v prvej svetovej vojne ocitli na nesprávnej strane.” Bojovali proti Srbom na strane Rakúsko-Uhorska, ale Srbi nakoniec vyšli z vojny ako víťazi. “Slovinci a Chorváti im preto museli urobiť veľa ústupkov. Naši spisovatelia v tom čase riešili vo svojich dielach, čo bude ďalej so Slovincami, či sa staneme Prusmi alebo Rusmi. Neexistovali šance, že by sme získali samostatnosť, preto sme išli do spoločného štátu s Chorvátmi a Srbmi. Lenže, po celý ten čas sme balancovali medzi nimi.”
Rupel tvrdí, že slovanstvo bola pre Slovincov pekná myšlienka, ale na čelo Juhoslávie prišiel po druhej svetovej vojne prezident Tito, ktorého nevníma ako národného, ale ako komunistického vodcu. “Bál sa britskej invázie na Balkán, a preto si na pomoc pozval Rusov, aby upevnil svoju moc v krajine,” konštatuje Rupel. A potom na začiatku 1970-tých rokov prišla tzv. Chorvátska jar, politický protest v Chorvátsku, z ktorého sa Juhoslávia nikdy nespamätala. “Potom Tito zomrel a k moci sa dostali treťotriedni politici, ktorí sú dodnes pri moci,” vysvetľuje Rupel.
Otázka: Je rozšírený názor, že za rozpad Juhoslávie môže Slobodan Milošević. Súhlasíte s tým?
Rupel: Rozpad Juhoslávie úzko súvisí s jedným celosvetovým procesom, a to je kolaps Sovietskeho zväzu v roku 1991. V rovnakom čase sa skončila Studená vojna, prebiehali demokratizačné procesy v Poľsku a Československu. Milošević len urýchlil tento proces rozpadu. Hneď po Titovej smrti prišli zo Slovinska iniciatívy, aby sa uskutočnili zmeny: žiadali sme zrušenie Štafety mladosti, nahradenie povinnej vojenskej služby civilnou… Reformistické názory rozširovala naša tlač a dôležitú úlohu zohrával aj Zväz mládeže. Ja som bol redaktorom Novej revue, v ktorej som v roku 1987 zverejnil Prílohy k slovinskému národnému programu. Povedal som niečo “nedovolené”, takže vypukol škandál – že vraj chcem pohádať Slovincov so Srbmi. Potom sa to riešilo rokovaniami medzi slovinskými a srbskými spisovateľmi. My sme chceli dosiahnuť dve veci: demokratizáciu a sebaurčenie.
Otázka: Myslíte tým vytvorenie nezávislého štátu?
Rupel: Áno, nezávislý štát.
Otázka: Ako ste to cheli dosiahnuť?
Rupel: Naša myšlienka zrejme bola naivná. Chceli sme schváliť novú demokratickú ústavu Slovinska, ktorú by sme potom ponúkli ako model ostatným republikám juhoslovanskej federácie. Chceli sme vytvoriť konfederáciu, teda spoločenstvo nezávislých štátov.
Otázka: Viedli ste ako šéf diplomacie tajné aktivity na získanie spojencov zo Západu, predovšetkým Nemecka, aby uznali nezávislosť Slovinska?
Rupel: Po celý čas sme boli v kontakte s našími priateľmi v Rakúsku a Nemecku. Boli to Helmut Kohl a Hans Dietrich Genscher. Kohl sa priatelil s naším predsedom vlády Alojzom Peterlem. Spolu trávili aj dovolenky. Postoj Nemecka bol dôležitý, lebo USA a ďalšie európske štáty zastávali názor, že nás netreba uznať. Najmä Francúzsko. A taliansky minister zahraničia Gianni De Michelis mi povedal: “My vás neuznáme ešte ďalších 20 rokov!” Potom sme s EÚ uzavreli dohodu, že si dáme tri mesiace pauzu, že nič v tomto smere nebudeme robiť. Medzitým sa veci pohli. V máji 1991 sme Peterle a ja boli u Jeľcina v Moskve. Povedal nám, že sa Sovietsky zväz rozpadne.
Otázka: On k tomu prispel?
Rupel: Áno. Podporoval rozpad. Celkom chladne nám to oznámil. Potom nás relatívne rýchlo uznalo aj Rusko.
Otázka: Existuje názor, že 10-dňová vojna v Slovinsku bola zinscénovaná, lebo zďaleka nemala také rozmery ako vojny v Chorvátsku či v Bosne. Potvrdil to aj Stipe Šuvar, chorvátsky člen juhoslovanského prezídia.
Rupel: Dúfam, že mu neveríte. Vojaci Juhoslovanskej ľudovej armády, ktorí prišli do Slovinska, netušili, čo tu majú robiť. A my sme mali veľmi poctivé prípravy. Hneď ako sme sa dostali k moci v apríli 1990 sme začali vytvárať vlastnú armádu. Cvičili sme jednotky na hraniciach s Chorvátskom.
Otázka: Políciu? Teritoriálnu obranu?
Rupel: Nie, Teritoriálna obrana je juhoslovanský termín. Bola vytvorená v roku 1968 na prípadnú obranu pred Rusmi, po okupácii ČSSR. My sme tieto jednotky začlenili do našej armády, keď vypukla vojna. A mali sme aj vlastnú políciu, ktorá nebola srbská ani juhoslovanská. Ak to mám porovnať s Katalánskom, mali sme oproti nemu viac použiteľných nástrojoch vo svojich rukách.
Otázka: Takže ste 25. júna 1991., keď vypukla vojna, boli na ňu pripravení?
Rupel: Boli sme pripravení. Chceli sme z Juhoslávie vystúpiť aj skôr, ale sme ešte čakali na zbrane.
Otázka: Aké zbrane?
Rupel: Pomoc sme dostali od Izraela, ilegálne. Zväzová armáda nekontrolovala hranice tak dobre, ako mala.
Otázka: Čo to bolo za zbrane?
Rupel: Ľahké, protitankové, dokonca aj nejaké moderné – protilietadlové.
Otázka: Ako sa na to pozeráte po 27 rokoch? Bol na vine rozpadu Juhoslávie srbský nacionalizmus, alebo by sa Slovinsko a Chorvátsko vyčlenili bez ohľadu na to?
Rupel: Juhoslávia bola atypickým javom. Keď padol Berlínsky múr, EÚ sa zaviazala, že prijme všetky bývalé socialistické krajiny východnej Európy. Okrem Juhoslávie, lebo tá nesledovala procesy, ku ktorým prišlo v Poľsku, ČSSR a Maďarsku. Len Slovinsko a Chorvátsko držali krok s európskym dianím.
Otázka: Ale Európske hospodárske spoločenstvo (neskôr EÚ) ponúkalo Juhoslávii dohodu o asociácii…
Rupel: Áno, ale viete, Juhoslávia mala zaniknúť ešte na konci 80-tých rokov. Ale nestalo sa. Zanikla len preto, že zanikol Sovietsky zväz. Juhoslávia bola vnútorne rozdelená na slovinsko-chorvátsky koncept na jednej strane, a na srbský na druhej. Tadiaľ v minulosti prechádzala hranica medzi Východom a Západom. Sú tu veľké kultúrne rozdiely.
Otázka: Je podľa vás lepšie, že sa Slovinsko osamostanilo, alebo keby sa bola Juhoslávia pretransformovala na Spoločenstvo nezávislých štátov?
Rupel: Myslím si, že je najlepšie takto, ako to prebehlo. Slovinsko je suverénnym štátom a slovinčina jeden z oficiálnych jazykov EÚ. Keby bola Juhoslávia vstúpila do EÚ ako celok, rokovací jazyk by bol srbský. My sme sa vrátili tam, kde sme boli pred rokom 1918 a na hospodárskom pláne sme nahradili srbské firmy českými, talianskymi, rakúskymi…
Otázka: Prepáčte, ale keby ste sa v roku 1918 nestali súčasťou Juhoslávie, dnes by ste neboli samostatní…
Rupel: Pravda. Ale, keď sme boli súčasťou Rakúska, mali sme vyššie platy a dôchodky.
Otázka: Dve Juhoslávie zanikli a nezdá sa, že by sa v dohľadnom čase mohla obnoviť. Jej republiky sú v EÚ alebo na ceste do EÚ. Keď tam budú všetky, myslíte si, že vytvoria nejakú regionálnu spoluprácu?
Rupel: Myslím si, že by V4, v ktorej sú teraz Poľsko, Česko, Slovensko a Maďarsko, mohli prijať medzi seba aj bývalé juhoslovanské republiky a založiť tak nový celok. Pred druhou svetovou vojnou bola populárna myšlienka Medzimoria (Intermarium), ktorú propagoval poľský líder Pilsudski. Uvažoval o spoločnom území od Baltiku po Jadran. Nie je to márna myšlienka.

Falseflag, alebo podvod Porošenkovej junty?

Obrnené vozidlá naložené na kamiónoch s ukrajinskými značkami sa médiám podarilo zachytiť aj na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom. “Armádne stroje nemali žiadne identifikačné znaky,” uviedla TV Joj.
TV Markíza dodáva, že obyvatelia sa obávajú, že presun transportérov súvisí s napätou situáciou na Ukrajine.
Naše ministerstvo obrany o tomto transporte nič nevedelo,” zdôraznila televízia.
Presne tak, Pán Waltzman, preto tam Sovietska technika smeruje z celej EU, Poľska, Slovenska, Česka… na zakrytých NATO konvojoch. Zo Sovietskej sa stane Ruská až na východných hraniciach. http://www.zvedavec.org/kom… Že tam NATO pilot lietal na Sovietskom stroji sa vie tiež, pretože umrel. https://www.cas.sk/clanok/7… **

Mossad zavraždil okolo tritisíc ľudí a stovky nevinných

Obeťou bol aj nemecký raketový odborník! Len v priebehu druhej Intifády – vojny s Palestínou – zavraždil Mossad každodenne štyroch až piatich členov radikálnoislamskej organizácie Hamas. Systém vraždenia Mossadu opísal vo svojej knihe Ronen Bergman. Je to nová publikácia, z januára tohto roku. Bergman, rodák z Tel Avivu, je izraelský autor, publicista, investigatívny žurnalista a šéfkorešpondent denníka Yedioth Ahronoth
Podľa výpovede izraelského experta, ktorý dlhodobo analyzoval systém a metódy vraždenia izraelskými tajnými službami, Mossad zavraždil okolo tritisíc ľudí a medzi nimi aj stovky nevinných – nechtiac, prípadne náhodne a či omylom.
Bergman to podrobne opísal vo svojej knihe Tieňová vojna a utajené komandá smrti Mossadu. Základom knihy sú rozhovory autora s približne tisíc ľuďmi, ktorí boli s vraždením Mossadu buď priamo alebo nepriamo spojení.
Medzi nimi bolo šesť ministerských predsedov Izraela a šesť bývalých šéfov Mossadu. Bergman hovoril v tejto súvislosti aj so súčasným premiérom Benjaminom Netanjahu.
Bergman ukončil svoje štúdium histórie na Univerzite Cambridge doktorskou prácou práve na tému Mossad (aj na tomto mieste pripomeniem, že ten, kto pozná históriu, tak ten nadobudol obrovský rozhľad a veľmi obsiahle poznanie).
V jeho knihe je podrobne opísané aj to, ako robil Mossad hon na nacistických zločincov druhej svetovej vojny i únos zlopovestného nacistu Adolfa Eichmanna v roku 1960 z Buenos Aires.
Veľmi autenticky je opísaný aj prípad militantného Palestínčana Wadiho Haddada, ktorý velil komandu Martyr Halimeh a uniesol v roku 1977 lietadlo Landshut, patriace nemeckej Lufthanse, ktoré letelo z ostrova Mallorca a prinútil ho pristáť v Mogadišu.
Mossadu sa ho podarilo otráviť o rok neskôr preparovanou zubnou pastou.
V roku 1962 uniesol Mossad aj promimentného nemeckého raketového odborníka, Heinza Kruga z Mníchova. Podľa Bergmana bol v Izraeli celé mesiace vypočúvaný “tvrdými” metódami a napokon zavraždený.
Jeho mŕtvolu potom hodili z lietadla do Stredozemného mora. Krug pracoval na raketovom programe Egypta a Egypt bol v tom čase pre Izrael nebezpečným nepriateľom.
Oficiálne sa Mossad organizácia nazýva Inštitút pre objasňovanie mimoriadnych prípadov.
Bola založená Davidom Ben Gurionom, prvým izraelským premiérom, v roku 1949 a oficiálne má 4 200 pracovníkov. Skutočný počet je ale oveľa vyšší.
Hlavným dôvodom založenia Mossadu bol podľa Ben Guriona Holocaust a skutočnosť, že štát Izrael mal od samého začiatku svojej existencie veľký počet nepriateľov a mnoho smrteľných nepriateľov v arabskom svete a preto ho bolo nevyhnutné dokonale chrániť, a to s nasadením všetkých prostriedkov akéhokoľvek charakteru.

Kiska a Lajčák, velezradcovia z Popradu, hľadajú pomoc u Pelegrinniho

Kiska a Lajčák chcú ísť do Marrákeša silou mocou. Chcú tam prijať Pakt s výhradou. Ale tým, že prijmeme Pakt, tak sa hlásime k podpore migrácie ako k prospešnému javu. Tak sme už roztrhali jednotu V4. Žiadne výhrady nie sú nijako významné, nie sú totiž prípustné, čiže môžu byť maximálne zachytené “v zázname o konferencii”. Ten však nikdy nebude tvoriť súčasť dokumentu, výhrada je právne nevýznamná ak nie je Paktom predpokladaná. Je neplatná. Výklad ministerstva zahraničia a Lajčáka je rovnako svojvoľný, lebo text sa už nedá pripomienkovať, otvárať.

Tom Nicholson: “Kočner mi hovoril, že raz mi tie nahrávky dá”.

Našla sa nielen Gorila, ale aj malý detail navyše
Podľa správ našla polícia pri prehliadaní sejfov podnikateľa Kočnera aj nahrávky rozhovorov z konšpiračného bytu, známe ako prípad Gorila
Polícia hľadala u Mariána Kočnera buď dôkazy v prípade jeho obvinenia z falšovania zmeniek televízie Markíza, alebo dôkazy jeho zapletenia v prípade vražda Kuciaka. Čo ale našla, je možno nechcené – našla zvukový záznam rozhovorov pred rokmi tajne nahratých Slovenskou Informačnou Službou v byte na Vazovovej ulici – dôkaz autenticity prepisov prípadu Gorila.
Je isté, že to znova oživí záujem verejnosti o tieto dôkazy neuveriteľnej korupčnej prehnitosti a ekonomických zločinov pri privatizácii štátneho majetku. Zvukové záznamy zrejme dokazujú to, čo aj tak bolo každému racionálnemu človeku jasné – prepisy dialógov sú pravé. Či to ale pohne “vyšetrovanie” týchto hospodárskych megazločinov, o tom možno pochybovať – Nahrávky budú odsunuté zas ako neoveriteľné, alebo ako premlčané.
Pri tejto udalosti je ale dobré si všimnúť dve iné veci.
Za prvé: tajomná postava Kočner mal tieto údajne “stratené nahrávky”, čo vyvoláva naozaj otázky o tom, kam až siaha a s kým je spojená moc Mariána Kočnera? Je to jedno veľké vydieračské centrum, vediace všetky intímnosti a hlavne poznajúce tony špiny na každú verejnú osobu? Je taká moc len úspech jedného bývalého novinára, alebo bol Kočner napojený na nejaké (cudzokrajné) mocenské zložky?
Druhá vec mi príde ešte zaujímavejšia. Denníku N, ktorý priniesol informácie o nájdení záznamov asi ako prvý, znova ukázal, že má v polícii dobrých informátorov. V nadšení nad týmto faktom požiadal utečeného novinára Toma Nicholsona, aby sa k veci vyjadril, a ten sa vyjadril:
“Kočner mi hovoril, že raz mi tie nahrávky dá”.
Prosím, nejdem tu rozoberať to, že sa “skvelý novinár” Nicholson zas stýka s ľuďmi z podsvetia a má s nimi také dobré vzťahy, že mu títo dodávajú materiály, aké nik iný nemá. Ide mi o to, že Nicholson, nadriadený či azda správne povedané riadiaci dôstojník mladého Jána Kuciaka, tu priamo priznáva, že sa blízko stýkal nielen s nejakým mafiánom, ale konkrétne s Kočnerom, proti ktorému Kuciaka sám neustále štval.
Ale nejde tu len o túto nevysvetliteľnú amorálnosť. Najpodstatnejšia vec je v tom, že Nicholson poznal zrejme Kočnerove prostredie dobre, tak dôverne, že mohol poznať aj ľudí, ktorých Kočner používal na svoje aktivity. Nicholson tak veľmi pravdepodobne vedel o Kočnerovej agentke Alene Sz., ktorá je dnes obvinená z organizovania Kuciakovej vraždy. Nicholson nielen o nej vedel, ale možno aj vedel, akým spôsobom s ňou Kočner komunikuje, a mohol preto sám s ňou komunikovať. Nemusel ani vystupovať v mene Kočnera, ak o nej dosť vedel, stačilo ju nalákať na peniaze.
K tomu ešte jeden detail – vo vezení dnes okrem Aleny Sz. sedia ďalší traja chlapi, priamo obvinení z vykonania zločinu. Verejnosť nepozná žiadne detaily o ich výpovediach – aj keď sa všeobecne považuje ich vina prakticky dokázaná aj fyzickými dôkazmi a takéto utajenie pripadá už neprimerané.
Jedno ale na verejnosť preniklo už počas ich zatknutia: údaje o cieli ich zločinu dostali od objednávateľa v elektronickej forme – adresu bydliska Kuciaka, nejaké údaje o režime jeho života a podobne.
Kto tieto dáta poskytol, kto ich pôvodne zhromaždil? Alena Sz. zrejme nie, tá ich zrejme tiež len dostala. Kočner toho síce veľa vedel a možno mal k dispozícii nejakých ľudí, ale prečo by si takú kritickú vec komplikoval a najprv dal zistiť tieto veci nejakej jednej skupine a potom druhú poveril samotným zločinom? To by zdvojnásobovalo riziko prezradenia.
Informácie o bydlisku a režime života poskytol niekto, kto ich mal akosi prirodzene a poskytol ich vykonávateľom zločinu, aby znížil ich riziko – ani si ale neuvedomujúc, že to nie sú všeobecne známe veci, akú indíciu o svojej identite tým dáva.
Nikoho neobviňujeme – len logicky rozmýšľame, upozorňujeme verejnosť. A čakáme, ako aj celý národ, na naozaj dôsledné vyšetrenia tohto politického zločinu.

Ladislav Větvička

Ladislav Větvička (svérázá postava ostravského regionu. Jeho svébytné texty, kresby, fotografie, hudba, divadelní, filmové scénáře a další a další aktivity si již více než dvacet let nacházejí své fanoušky nejen v Ostravě, ale i v celé České republice a okolních zemích, speciálně v Polsku a na Slovensku. Možná je to dáno tím, že v každém Ostravákovi je kus Slováka, Poláka, Prajzáka, Moraváka a možná i kousek Čecha.
Veřejnosti je znám převážně jako autor aktuálních postřehů a blogů na serveru iDNES a jako autor knih Ostravaci sobě, Mamulovy děti, Tajemstvi bohatych Ostravaku a Osudové setkání 1913.
Ve svém díle využívá ostravského dialektu a slangu, ale neomezuje se jen na dění v ostravském regionu. Právě naopak. Ostrava je pro něj domovským místem. Místem, odkud čerpá svůj sarkasmus a černý humor a vyráží na spanilé jízdy po zemích českých i daleko za obzor střední Evropy, aby vám o nich s humorem sobě vlastním povyprávěl na stránkách svého blogu.)…
moderuje : Stanislav Novotný – bývalý policajný prezident ČR, predseda Asociace nezávislých médií v ČR

Hlásim sa k „zápecníckemu názoru“ na migráciu

Dnes som zase v aute počúval SRo a bavil som sa. Témy boli pán Lajčák, Pakt o Migrácii a naše predsedanie OBSE. Bolo to veľmi dobré. Nezachytil som mená, takže budem referovať anonymne. Jeden tam bol hlavný kecal, ktorý mal pozoruhodné výroky, hoci ten program vlastne nebol myslený ako zábavný.
Na začiatku ma zaujal výrokom ” …odkedy máme slobodnú zahraničnú politiku… “. Nesmial som sa nahlas, lebo som šoféroval. To mal byť zrejme ako kontrast, proti obdobiu keď nám ju diktovali Rusi, dnes nám ju diktuje Atlantický Výbor a CFR (Council for Foreign Relations, Washington). V rámci jednotlivých krajín ju šíria “mimovládky” platené vládou Británie, vládou USA, NATO, Sorosom, a potom aj lokálne tzv. “clustre” – pobočky tej Britskej “Integrity Initiative“, viď môj predošlý blog.
Ďalej nám ten pán prednášal niečo zhruba v zmysle, že tej migrácii sa nemôžeme vyhnúť, teda máme sa na ňu pripravovať a nie “zápecnícky” ju odmietať. Teda len on a jemu podobní – “osvietení” – rozumejú veci a my občania – v tomto prípade drvivá väčšina – ich máme počúvať. Podobnosť s výrokmi ideológov z čias komunizmu je nevídaná, v podstate hovorí presne to isté. Ďalšou identickou črtou je ale aj to, že opakuje naučené frázy v newspeaku, ktoré vydáva za svoje názory, jeho štýl mal črty kázne ideológa.
Ďalej nás varoval pred názorom, že by nám mohlo pomôcť keď sa spolu s Maďarmi oplotíme. Tu pozoruhodne zamlčal, že proti tejto forme zhora nariadenej migrácie – t.j. tomu Paktu o ktorom to stále je – sa už postavilo aj Rakúsko a Slovinsko, a ešte niekoľko ďalších krajín – napr. Austrália, USA, a aj Taliansko, Nemecko a Belgicko, Poľsko, Estónsko, Chorvátsko, Švajčiarsko. To je zápecníkov, čo? Okrem toho existuje aj iniciatíva niekoľkých z menovaných krajín, plus ďalšie, napr. Dánsko a Holandsko, ktoré ponúkli spracovať k veci tzv. common “explanation of position”, teda spoločné vysvetlenie pozície.
Ako zaujímavosť uvádzam link na “cluster” – t.j. odnož britskej Integrity Initiative – konexie pre strednú a východnú Európu. Podľa poslednej položky máme na Slovensku Euro-Atlantic Center, ktorý je asi financovaný Britskou vládou. A volá sa “mimovládna organizácia”. Platí z príjmov od Britskej vlády na Slovensku dane?
Nakoniec sa samozrejme vrátim k “cieľu číslo 2” Paktu – Minimalizovať nepriaznivé hnacie mechanizmy a štrukturálne faktory, ktoré nútia migrantov opustiť svoju krajinu pôvodu. Je to tam aj ďalej rozpracované, ale väčšinou je to frázovité, čo ukazuje, že na tomto sa ešte reálne nič nehýbe. A pritom toto je bod, ktorý sa vlastne netýka migrácie ako takej, alebo Globálneho Paktu, ale jediný, ktorý by mohol migráciu skutočne minimalizovať. Na tomto bode sa pritom dá začať pracovať okamžite, bez odsúhlasenia Paktu, za účasti iba konkrétnej krajiny ktorá je zdrojom migrantov, a príslušných inštitúcií (neviem o nich), ktoré majú za úlohu plniť cieľ číslo 2.
Ale ako vieme, väčšina krajín pôvodu migrantov je devastovaná vojnou a následným “podnikaním” zo strany niekoľko iných krajín, ktoré by to teoreticky mali všetko platiť na základe vojnových reparácií – najmä USA a Veľká Británia. A ak sa zatiaľ nič také nedeje, ukazuje to, že Pakt je nejaký pokus o podvod, napríklad ako som už uviedol, migrácia presúva náklady z krajiny pôvodu na krajiny cieľa. My a ostatní ktorí sú proti, nič nerozvraciame, a nesúhlasíme s podielom na nákladoch, plus rozvracaní našej spoločnosti, a zároveň nejakej tichej amnestii pre tých čo to spôsobili a stále v tom pokračujú. Veď to je úplne jednoduché, a je dosť smiešne ak niekto chce, aby sme tie klamstvá, ktoré toto majú zakrývať, potichu akceptovali. A v čase kedy už poznáme následky napríklad v Nemecku. OSN sa musí v prvom rade starať aby všetky cudzia vojská opustili obsadené krajiny a začať okamžite riešiť cieľ číslo 2, a rýchle. Ostatné ciele sú vlastne podružné a následok neriešenia – dlhodobého ignorovania – cieľa číslo 2.

Zadlženie slovenských domácností rastie najprudším tempom v EÚ

Zadlžalenie slovenských domácností rastie najprudším tempom v celej EÚ a je druhé najvyššie medzi krajinami strednej a východnej Európy. Konštatoval to vo svojej analýze Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií.
Z exekučnej špirály mnohokrát nevedie cesta von. Mnohokrát to končí tragédiou