Design a site like this with WordPress.com
Začíname

Hitlermarkety a dvojaká kvalita

“Pravda je, že nadnárodní výrobcovia nás klamú. Pretože keď sa raz výrobok volá nejakým spôsobom, tak nie je možné, že pre východné alebo južné, či nové štáty Európskej únie (EÚ) sa vo výrobku namiesto cukru použije sladidlo, miesto živočíšneho tuku rastlinný, je v ňom viacej farbív, miesto vyššieho podielu ovocnej šťavy sa použije výrazne nižší podiel, sú tam tzv. éčka, skrátka sú tam lacnejšie druhy komponentov. To síce môže výrobok zlacniť, ale je to klamanie spotrebiteľa,” zdôraznil Konštiak.
Rakúsko vypustilo dvojakú kvalitu z nekalých obchodných praktík.
Rakúsko, ako predsedajúca krajina Rady Európskej únie, vypustilo z pripravovanej legislatívy “Novej dohody pre spotrebiteľov” spomedzi nekalých obchodných praktík postihovanie “dvojakej kvality výrobkov”. Ministerka Gabriela Matečná (SNS) je striktne proti a začala organizovať koalíciu štátov proti takémuto kroku
“Tento krok Rakúska je absolútne nehorázny a neakceptovateľný voči desiatkam miliónov Európskych spotrebiteľov. Akým lobistickým záujmom podľahli predstavitelia Rakúska? Je to preto, že je Rakúsko na hranici stredovýchodnej Európy a smeruje cez neho na východ obrovské množstvo tovarov zo západnej Európy? Je to pre lobing nadnárodných výrobcov potravín, či drogérie? S ďalšími postihnutými členskými krajinami stredovýchodnej Európy nedopustíme, aby sme mali na jednotnom trhu spotrebiteľov dvoch tried,” uviedla Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Slovenská agroministerka okamžite iniciovala stretnutie s ministrom pôdohospodárstva Rumunska. To vystrieda Rakúsko v pozícii predsedajúcej krajiny Rady Európskej únie od januára. “Vypustenie problému dvojakej kvality, ktorý negatívne ovplyvňuje spotrebiteľov najmenej tretiny členských krajín EÚ je absolútne neakceptovateľné a nemienime takéto konanie akceptovať,” dodala Gabriela Matečná. Kontaktovala už aj eurokomisárku pre spravodlivosť a ochranu spotrebiteľov Věru Jourovú, s ktorou sa stretne hneď v januári.
Gabriela Matečná sa bude pýtať na dvojakú kvalitu aj europoslancov, s ktorými sa stretne v stredu. Vzhľadom na to, že väčšia časť delegácie bude z Nemecka, bude sa ich pýtať na praktiky tamojších podnikov, ktoré dovážajú na Slovensko produkty dvojakej kvality. Práve nemecké koncerny sa totiž vyjadrovali, že spotrebitelia na Slovensku a v stredovýchodnej Európe preferujú menej mäsa, viac konzervačných látok v potravinách, či že majú iný typ škvŕn na oblečení a preto nemusia mať toľko účinných látok v pracích prostriedkoch.
Slovenských europoslancov sa bude pýtať, ako zastupujú záujmy Slovákov. V delegácii totiž bude aj europoslanec Ivan Štefanec z KDH, ktorý je bývalým dlhoročným šéfom spoločnosti Coca Cola na Slovensku. Táto spoločnosť pritom na Slovensko stále dováža výrobky dvojakej kvality. Europoslanec je tak je v jasnom konflikte záujmov, že nezastupuje záujmy Slovákov.
Redakciu informoval Vladimír Machalík, riaditeľ odboru komunikácie a marketingu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Redaktor časopisu dTest Jan Maryška a vedúci právneho oddelenia Lukáš Zelený sa vo videu venovali rozdielnej kvalite potravín v starých a nových členských štátoch EÚ.
Scenár a minutáž:
0:57 Sú chute českých a zahraničných zákazníkov odlišné?
1:37 Kde sme zaznamenali najväčšie rozdiely?
2:34 Ako sa líšia raňajkové cereálie a limonády?
3:16 Čím môžu spotrebiteľa zmiasť obaly?
4:02 Kde zvíťazil český výrobok?
4:25 Existujú rozdiely medzi výrobkami predávanými pod vlastnou značkou obchodných reťazcov?
5:04 Sú české výrobky drahšie?
5:44 Aké kroky podnikáme v oblasti rozdielnej kvality potravín v EÚ?
6:13 Aké navrhujeme riešenie?

Pedofilný kruh sa uzavrel

Poskok slobodomurárov poslal po scientológovi dar pre miláčika médií

Švédsko: Podivné volby

kratene
Předvolební průzkumy ukázaly, že u švédských voličů antiimigrační nota rezonuje. Průzkum YouGov zveřejněný 5 dní před volbami – ukázal, že Švédské demokraty podporuje 24,8 %, Sociální demokraty 23,8 % a Umírněné 16,5 % voličů. Jinými slovy, průzkum naznačil, že Švédští demokraté se stali nejsilnější stranou ve Švédsku. Proč tedy nevyhráli?
Pozorovatelé přišli s několika teoriemi jak vysvětlit nesoulad mezi předvolebními průzkumy a konečnými volebními výsledky. Někteří poukazovali na snahu tradičních stran zobrazovat Švédské demokraty jako “pravičáky, rasisty a neonacisty” kvůli jejich předpokládanému “nacionalistickému” a “populistickému” postoji k imigraci. Stigmatizace Švédských demokratů možná opravdu některé voliče odradila.
Například během televizní debaty v říjnu 2016, předseda vlády Löfven nazval Švédské demokraty “nacistickou a rasistickou stranou”. Také tvrdil, že “na jejich schůzích jsou dosud používány svastiky (hákové kříže)”. Švédští demokraté obvinili Löfvena z urážky na cti a pohrozili mu žalobou u ústavního výboru parlamentu. Představitel strany Jonas Millard při jednání tohoto výboru řekl:
“Když švédský předseda vlády tvrdí, že Švédští demokraté jsou nacisté, tak to není jenom lež, ale také naprostá neznalost historie a nedostatek respektu k milionům lidí, kteří se setkali se skutečným nacismem.”
Později se Löfven vymlouval, že jeho slova byla vytržena z kontextu. Avšak od té doby Löfven ještě několikrát obvinil Švédské demokraty ze spojení s nacismem, ačkoli věděl, že Akesson, který se stal předsedou strany v roce 2005, razí politiku nulové tolerance vůči rasismu a vyloučil ze strany členy podezřelé z extremismu.
Den před volbami Löfven opět opět spustil známý kolovrátek:
“Nehodláme ustoupit ani o milimetr tváří v tvář nenávisti a extremismu, kdekoliv se ukáže. (…) Zase, zase a zase, ukazují své nacistické a rasistické kořeny a pokoušejí se zničit Evropskou unii v časech, kdy nejvíce potřebuje spolupráci.”
Sociální demokraté investovali 8 miliónů švédských korun (20 miliónů korun českých) z kapes daňových poplatníků ke zvýšení účasti voličů z řad migrantů ve volbách. Zdá se, že se tato strategie vyplatila: V stockholmské čtvrti Rinkeby, kde devět z deseti obyvatel jsou imigranti, obdrželi Sociální demokraté 77 % hlasů a Švédští demokraté jen 3 %.
Podobně volby dopadly i ve zbývajících šedesáti dalších no-go zónách (policie je eufemisticky označuje jako “citlivé oblasti”), ačkoliv detailní analýza volebních výsledků švédsko-české spisovatelky Kateřiny Janouchové a jejího kolegy Petera Lindmarka ukazuje, že Švédští demokraté získali hlasy i mezi migranty, zejména mezi ženami, které jsou znepokojeny rozbujelou zločinností a vnucováním islámského práva šaría.

Tisíce porušení?

Jiní předpokládají, že tradiční politické strany těžily na úkor Švédských demokratů především z z volebních podvodů. Zůstává nejasné, kam až neregulérnosti voleb dosahovaly a jaký dopad měly na konečné volební výsledky. Švédská policie obdržela více než 2 300 hlášení o potenciálních porušeních zákona souvisejících s volbami. Stížnosti zahrnují zastrašování voličů včetně vyhrůžek násilím proti majetku a osobám.
Podle deníku Aftonbladet, nezávisle na tom volební komise (Valmyndigheten), která je odpovědná za průběh voleb, obdržela více než 400 stížností na údajné volební podvody, a prokurátoři nyní vyšetřují možná porušení volebního zákona.
Mezinárodní tým 25 pozorovatelů tvořících skupinu “Dobrovolníci demokracie” monitorující celkem 250 volebních místností ve Stockholmu, Malmö, Göteborgu, Uppsale a Västeras nalezl nesrovnalosti v 46 % navštívených volebních místností.
Tým vyjádřil zejména znepokojení ohledně nedostatku soukromí při hlasování. Ve Švédsku, má každá politická strana své vlastní volební lístky s jasně viditelným jménem strany a volič si vybere ze stojanu (!) uvnitř volební místnosti volební lístek podle svého výběru.
Výběr volebního lístku neprobíhá za plentou, ale zcela veřejně, takže každý přítomný může sledovat, který volební lístek si kdo vybral. Mnozí voliči se pak zdráhají dát veřejně najevo, že chtějí volit Švédské demokraty.
Volební pozorovatelé také kritizovali praxi takzvaného rodinného hlasování. Švédské volební komise dovolují, aby za plentu ve volební místnosti vstoupila více než jedna osoba (běžně rodinný příslušník), zdánlivě proto, že gramotnější člen rodiny může pomáhat méně gramotnému správně vyplnit volební lístky.
Závěr pozorovatelů:
“Jsme znepokojeni častým výskytem případů, kdy ženy, staří či nemocní voliči smějí být doprovázeni a dokonce instruováni jak volit jiným členem rodiny….”
“Klíčovým aspektem voleb je, že každý volič by měl mít právo volit podle své svobodné vůle nezávisle a bez zasahování a také bez toho, aby jiná osoba znala jeho volbu.”
“Domníváme se, že toto by mohl být způsob, jak by mohlo být změněno vlastní svobodné volební rozhodnutí některých voličů bez toho, že by o tom někdo věděl. Doporučili jsme Švédské volební komisi, aby se tím zabývala v rámci svého vlastního přezkumu.”
Ve studii nazvané “Jsou volby ve Švédsku tajné?”, Jorgen Elklit z katedry politologie Univerzity v Aarhusu napsal, že rodinné hlasování je ve Švédsku dlouhodobý problém a je rozšířeno především v imigrantských komunitách.
“Tento způsob pomoci zřetelně znevýhodňuje voliče, voliče – členy rodiny – kteří chtějí volit odlišně od svých utlačovatelů. Rodinné hlasování bývalo celkem běžné v bývalém Sovětském svazu a ve východní Evropě…”
“Bylo velice překvapivé (skoro neuvěřitelné) číst hlášení pozorovatelů z roku 2014 o švédských volbách. Pozorovatelé zaznamenali významné množství rodinných hlasování ve Stockholmu. Existují indicie, že tento fenomén je nejvíce rozšířen ve volebních okrscích s relativně vyšším počtem voličů nešvédského původu.”
Další nesrovnalosti:
  • Ve městě Botkyrka vůdci místních muslimů nabídli Umírněné straně 3 000 hlasů výměnou za to, že povolí postavit mešitu. Strana vyčkávala a dva dny před volbami tuto nabídku odmítla. Prokurátoři nyní prověřují, jestli tato nabídka byla trestným činem.
  • V Degerforsu Sociální demokraté údajně nabízeli voličům 500 Švédských korun (50 eur) výměnou za jejich hlas. Ve stejném městě jeden Sociální demokrat údajně následoval voliče do volebních místností a potom je doprovázel až k urně. Nyní jsou vyšetřováni za nepřípustné ovlivňování voličů.
  • Ve městě Eda jeden sociálně demokratický politik údajně pomáhal voličům vyplňovat volební lístky.
  • Ve Falu doručila pošta stovky volebních lístků pozdě, a tím je zneplatnila.
  • Ve Filipstadu, si Umírněná strana stěžovala volební komisi, že někteří muži vstoupili do volební místnosti spolu se ženami, vyzvedli si hlasovací lístky, a pak s nimi šli až k urně, aby se ujistili, že ženy volily Sociální demokraty. Předsedkyně volební komise ve Filipstadu, Helene Larsson Saikoff, sociální demokratka, řekla, že v rodinném hlasování nevidí žádný problém: “Je to na voličce, jestli chce být doprovázena svým manželem.”
  • V Göteborgu, v druhém největším městě ve Švédsku, v některých volebních místnostech rovnou vyřadily volební lístky Švédských demokratů.
  • Ve městě Heby, se při opakovaném sčítání hlasů zjistily výrazné rozdíly proti výsledkům sčítání z volební noci. Když byl předseda volební komise v Heby Rickert Olsson tázán, jak se to mohlo stát, tak to zdůvodnil “lidským faktorem” a “únavou”.
  • Ve městě Märsta členové volební komise radili voličům, aby nezalepovali své volební obálky. Švédští demokraté tvrdí, že s hlasovacími lístky v takových obálkách mohlo být manipulováno.
Deník Metro napsal, že na švédských ambasádách v Berlíně, Londýně a Madridu byly ukradeny volební lístky Švédských demokratů, a tak bylo znemožněno, aby občané v zahraničí v těchto místech volili Švédské demokraty.
“Ze všech volebních pozorovatelských misí, na kterých jsem byl, jsem nikde neviděl tak nedemokratické volby jako ve Švédsku,” řekl dánský poslanec Michael Aastrup Jensen, veterán volebních pozorovatelů, který monitoroval švédské volby. “Je to daleko od evropských standardů.”

Již dříve

Podobná svědectví o volebních podvodech vyšla najevo již v roce 2014. The Sweden Report v roce 2014 napsal:
“Několik poštovních doručovatelů oficiálně protestovalo proti tomu, že mají doručovat volební lístky Švédských demokratů, třetí nejsilnější strany v zemi, protože nesouhlasí s její politikou……”
“Existuje několik zpráv ze Stockholmu, Göteborgu, Laholmu a Halmstadu, kde byly volební obálky s lístky Švédských demokratů zřetelně otevřeny a znovu zalepeny. Obsah byl odstraněn nebo v některých případech nahrazen volebními lístky jiných stran….”
“Ostatní porušení pravidel v neprospěch Švédských demokratů zahrnovaly krádeže volebních lístků z míst, kde byly před volbami uloženy. V jednom případě se jednalo o sofistikovanější způsob: Někdo zaměnil volební lístky Švédských demokratů za lístky z vedlejšího volebního okrsku, a tak jednoduše způsobil, že takové hlasy byly neplatné.”
“Jako by toho nebylo dost, je zde ještě nebezpečí falšování voleb samotnými volebními komisemi. Zářným příkladem je otevřená debata na Facebooku, jestli by se neměly volební lístky Švédských demokratů do květnových voleb do evropského parlamentu prostě vyhodit.”
Podle deníku Expressen byla oficiální zpráva EU, která došla k závěru, že Švédsko má nejhorší pohraniční kontroly v EU, účelově utajena dokud nebylo po volbách.
Zpráva varovala, že švédská pohraniční policie je špatně trénována a má nedostatek základních znalostí, jak detekovat padělané pasy a další cestovní dokumenty užívané falešnými žadateli o azyl a vracejícími se džihádisty. Zpráva říká, že kritická situace je zejména na mezinárodním letišti Stockholm-Arlanda, hlavním švédském letišti a doporučuje, aby tam byl rozmístěn Frontex, úřad Evropské unie pro kontrolu hranic, aby pomohl zajistit vnější hranici Švédska.
Několik pohraničních policistů deníku Expressen poskytlo rozhovor. Policisté deníku sdělili, že úředníci ministerstva spravedlnosti považovali zprávu za “politicky výbušnou” a že “by měla být uchována v tajnosti, dokud nebude po volbách”. Ministryně spravedlnosti Morgan Johansson tato obvinění odmítla.
Někteří pozorovatelé tvrdili, že Sociální demokraté dosáhli úspěchu ve volbách v roce 2018 pouze za pomoci převzetí některých návrhů Švédských demokratů týkajících se migrace. Předseda vlády Löfven, při pokusu zastavit úbytek hlasů, oznámil v květnu 2018 plán na zpřísnění azylových zákonů, zlepšení pohraničních kontrol a odebrání sociálních dávek pro migranty, kterým byla žádost o azyl zamítnuta.
Pozorovatelé postřehli, že hlavním tématem voleb se stala imigrace, a etablované strany tak byly přinuceny k přitvrzení azylové politiky. Švédští demokraté se tak stali skutečnými vítězi voleb.

Hrozivá budoucnost

Předseda Švédských demokratů Jimmie Akesson promluvil 15. září 2018 na každoročním zasedání s Dánskou lidovou stranou v Herningu. Řekl, že ostatní strany ve Švédsku nemohou zabránit tomu, aby jeho strana ovlivnila jednání o formování příští švédské vlády:
“Dělají všechno proto, aby nám neumožnili jakkoliv ovlivnit formování nové vlády. Ale bude nemožné nás z toho vynechat. Čím dříve si to uvědomí, tím rychleji se vyhnou chaosu.”
Rozsah problémů, kterým čelí Švédsko, je hrozivý. Nedávná studie Pew Research Center odhadla, že zastoupení muslimů ve Švédsku stoupne v celé populaci do roku 2050 na 11 %, i kdyby se imigrace do Švédska ihned zastavila. Při střední úrovni migrace se odhaduje, že podíl muslimů během 30 let stoupne na 20.5 %. Při vyšší úrovni migrace podíl muslimů stoupne na 30,6 %.

Pravda o zbraniach, žrebčíne a zásahu NAKA

Pôvodne nebolo v mojom úmysle reagovať na nezmyselné lži a zavádzanie verejnosti ohľadne ospravedlňovania vpádu protiteroristického komanda mieriaceho na mňa a moju rodinu so samopalmi. Novokomsomoľskí politruci a eurohujerskí agitátori vždy všetko prekrútia naruby a preto zamotávať sa do ich zlomyseľností nemá význam. Bezcharakterní ľudia grupujúci sa okolo sorosovských žoldnierskych nadácií, bútorovského Denníka N podporovaného Esetom a US ambasádou, ako aj financiami zo zahraničia sa však s nutkavou vytrvalosťou snažia pošpiniť moje meno, Zem&Vek, ako aj naše úsilie i prácu a zároveň ospravedlniť neospravedlniteľný postup NAKA. Táto skupinka z prostredia zahraničím financovaných neziskoviek s požehnaním Sorosa má enormný vplyv na médiá, ale aj na spoločenské dianie smerujúce k zmene politického usporiadania na Slovensku – napokon takto je sformulované aj aktuálne trestné oznámenie na Denník N. Poďme však po poriadku.
Dňa 26. 2. 2018 k nám vtrhla protiteroristická jednotka 16 príslušníkov NAKA na základe trestného oznámenia, ktoré ešte v máji 2017 podal Pavel Sybila, pracovník Kiskovej kancelárie. Dôvodom bol článok, v ktorom som citoval štúrovcov. Bezmála rok na to nás ráno o 6:25 vytiahne z postele po zuby ozbrojené komando, aby mi mohlo doručiť Uznesenie o začatí trestného stíhania. Nemusím snáď ani zdôrazňovať, že takéto uznesenie sa za normálnych okolností zasiela poštou do vlastných rúk a dotknutá osoba má následne možnosť na riadnom výsluchu podať vysvetlenie. To je všeobecne platný postup a ten istý vyšetrovateľ Sivko ho uplatnil už o pár týždňov od doručenia trestného oznámenia Matice slovenskej na autora obálky týždenníka .týždeň s vyobrazením Štúra v gardistickej uniforme. Ja som však vypočutý ani po takmer 2 rokoch od podania trestného oznámenia doposiaľ nebol (!), čo je jedným z mnohých dôkazov zaujatosti a šikany. Tak či onak, títo ľudia veľmi dobre vedeli, že o 6:25 sú ešte doma školopovinné deti a preto si toto extempóre mohli načasovať aspoň tak, aby ich z traumatizujúcej udalosti vynechali, stačilo prísť s odistenými samopalmi o ôsmej ráno a mieriť iba na mňa. Okrem uznesenia prišli s povolením vykonať domovú prehliadku, čo sa takisto bežne vykonáva tak, že namiesto komanda k vám prídu kriminalisti v civile. Čo našli? Jednu voľnedostupnú knihu Holocaust pod lupou. Keď sa nedávno vyšetrovateľ NAKA Martin Sivko snažil túto knihu použiť ako akýsi usvedčujúci materiál, prokurátor jeho ďalší diletantský krok zrušil a explicitne uviedol, že tento postup má právne vady a dal za pravdu Rostasovi a jeho právnemu zástupcovi.
Ešte v ten deň, 26. 2. 2018 som celú túto udalosť zverejnil a následne publikoval aj samotné uznesenie o začatí trestného stíhania spolu s menami zodpovedných aktérov. Onedlho sa z prostredia denníka N začali verejnosti podsúvať informácie, ktoré by mali tento postup obhájiť. Vraj u nás “našli arzenál zbraní”.
Komando so samopalmi k nám teda vtrhlo z dôvodu, že máme zbrane a okrem nich troch psov veľkého vzrastu (vyšetrovateľ nás oboznámil, že našich írskych vlkodavov boli pripravení na mieste zastreliť). Že sú tieto mierumilovné psy vo svojom špeciálne oplotenom priestore, sa však už nikde nespomína. Takisto sa nespomína, že vo vyšetrovacom spise sú dopodrobna zaznamenené predchádzajúce obhliadky kriminalistov domu spolu so zaznačením oploteného teritória pre psy. Tak či tak je táto skutočnosť ako dôvod k nasadeniu samopalového komanda absurdná. Rovnako tak je absurdné tvrdenie, že dôvodom boli zbrane. Prečo? Po prvé; zbrane nevlastním. Po druhé; zbrane v našom dome sú evidované a v legálnej držbe. Písať o tom v duchu “že sa našli” je hrubé a bezočivé zavádzanie verejnosti. Ja aj manželka sme členmi Slovenského streleckého klubu (ZP mi bol vydaný v roku 2005) a zbrane sú zbierkou legálne držaných, poväčšinou starých pušiek z obdobia 2. svetovej vojny, teda nie akýmsi ilegálnym arzenálom mexického drogového baróna, ako sa verejnosti snažia zo všetkých síl nahovoriť ľudia plní nenávisti a prízemných predsudkov.
NAKA sa usiluje svoj postup obhájiť tým, že vzhľadom na to, že by zbrane uzamknuté v trezoroch mohli byť použité proti vyšetrovateľom (non sens), privolala komando so samopalmi, aby ich chránilo. Túto do neba volajúcu hlúposť potvrdzuje ďalšia skutočnosť. Po skontrolovaní uvedenej kolekcie zbraní a po kompletnej domovej prehliadke, z ktorej si odniesli teroristický materiál – spomínanú knihu Holocaust pod lupou, sa vyšetrovatelia odobrali preč s tým, že sa stretneme v bratislavskej redakcii, kde budú v prehliadke pokračovať (samozrejme, ani tam nenašli nič). Pýtam sa; nie je to ďalšie diletantstvo? Veď ak by sme ich chceli napadnúť, mohli sme hypoteticky spomínané zbrane vziať do Bratislavy so sebou. Odrazu už nepotrebovali ochranu komanda kukláčov ako ráno o 6:25? Ráno sme hrozba a na obed už nie? Držanie legálne nadobudnutých zbraní je legitímne a nie je žiaden dôvod doručovať uznesenie za asistencie komanda so samopalmi s laserom miericim na telá nevinných ľudí. To potom každému zo 150 000 ľudí, ktorí na Slovensku vlastnia zbrane a verejne vyjadria svoj názor, vtrhne nad ránom vyzbrojené komando ako ku dílerovi drog alebo vrahovi?
Druhú skutočnosť, ktorú začali účelovo zneužívať so zámerom poškodiť moje dobré meno a bezúhonnosť. je údajné “vyčíňanie” v žrebčíne Topoľčianky. Veci sa však majú úplne inak ako sa to už tradične snažia notorickí luhári a špicľovia typu Benčík alebo Kernová podsunúť. (Keď táto pani píše o mne alebo o Zem&Vek, zámerne a obsedantne zneužíva fotografie z môjho súkromného profilu a albumu, ktoré absolútne nesúvisia s témou. Aj toto vypovedá o “profesionalite” a etických hodnotách tejto Rostasom priehľadne posadnutej “žurnalistky”.)
Faktom je, že som pred tromi rokmi bol v žrebčíne a mal som pri sebe legálne držanú zbraň, ktorú som z času na čas nosil pri sebe. Chystali sme sa na dlhšiu cestu a keďže mojou obrovskou záľubou sú kone, pristavili sme sa v ten deň aj v Topoľčiankach. Potiaľto sa informácie zhodujú, no odtiaľto sa diametrálne odlišujú. Spomínaný incident sa odohral úplne mimo verejnosť – v stajniach žrebčína, kde som bol napadnutý zamestnancom, o čom existujú dôkazy, svedecké výpovede aj fotografie. Mať v ruke na verejnosti zbraň, ohrozovať ňou iných alebo na ňu bez príčiny čo i len neskrývane siahať je trestný čin, za ktorý by som úplne oprávnene niesol bezpodmienečné následky v súvislosti s porušením zákona na úseku zbraní a streliva. Nič také sa pochopiteľne nestalo, skutočnosť je úplne iná. Preto zavádzanie verejnosti v zmysle “Rostas vyčíňal so zbraňou v ruke” (!) je absolútny falzifikát a jeho šíritelia budú v celom tomto procese niesť následky vyplývajúce zo zákona. Pravda je len jedna. Som bezúhonný a môj register aj svedomie sú čisté.
Zhrňme si to.
Z prostredia, ktoré všetkými silami bojuje proti existencii Zem&Vek a proti slobode slova sa na verejnosť vypúšťajú ťažké dezinformácie, ktorých účelom je ospravedlniť neospravedlniteľné. Ak máme veriť v spravodlivý súd (a jeho konečným verdiktom je v krajnom prípade verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu), potom nie je žiadna šanca, aby ako dôvod môjho trestného stíhania, prenasledovania, nactiutŕhania, šikany a terorizovania mojej rodiny bol článok, za ktorým si do bodky stojím s presvedčením o jeho opodstatnenosti. V tomto článku ako aj v celej svojej práci nabádam k mierovým riešeniam a vzájomnému porozumeniu, ale aj k upevňovaniu národnej hrdosti a identity. Ani po takmer dvoch rokoch som však na rozdiel od takých istých prípadov obvinenia, ktoré ten istý vyšetrovateľ riešil okamžite, nebol doposiaľ vypočutý. Som nevinný a pokiaľ to bude možné, budem sa obhajovať, brániť seba, moju rodinu a našu prácu i všeobecnú môžnosť slobodne myslieť a slobodne prejavovať naše názory navzdory všetkým zákerným podliakom.
Je toto všetko obrazom demokracie a názorovej plurality alebo skôr obrazom o smerovaní k normalizačnej totalite hlásajúcej opäť iba jednu povolenú pravdu?
Tibor Eliot Rostas

Jak končí světový řád

Richard Haass, hlava amerického “mozkového centra” – Council on Foreign Relations (Rada mezinárodních vztahů), které bylo založeno v roce 1921 americko-britskou elitou pod patronátem Woodrow Wilsona, prohlásil, že současný “světový řád” je u konce a už není možné ho zachránit.
Podle Richarda Haasse “momentem dramatického neúspěchu” nového světového řadu se stal úspěch V.Putina v Krymu.
Richard Haass věnoval americké elitě článek s příznačným názvem: “Jak končí světový řád” (How a World Order Ends And What Comes in Its Wake), ve kterém, jako doktor pacientovi vysvětlil, že už se s tím nic nedá dělat, jen se smířit. A též napsal užitečné rady, co by měla americká elita dělat, aby zlepšila své renomé ve světě a neztratila svůj vliv i v Americe.
https://www.foreignaffairs.com/articles/2018-12-11/how-world-order-ends

Více zde: http://leva-net.webnode.cz/news/hlava-americkeho-council-on-foreign-relations-vysvetlil-ze-soucasny-svetovy-rad-je-u-konce-a-neni-mozne-ho-zachranit/