Stredná Európa má dôležité poslanie. Ukázať opak toho, ako by Európa mohla vyzerať. Aby sa o dvadsať či tridsať rokov mohla západná Európa rekonštruovať na jej príklade. Budete musieť vytrvať, tlaky z Bruselu sa stupňujú a nebude jednoduché udržať si svoje záujmy tvárou v tvár tejto masívnej vydieračskej propagandistickej kampani. Európa, rozdelená na 40 štátov, by sa však určite nedokázala ubrániť Číne, tlaku islamu, africkej migrácii či technologickému úpadku. Nacionalizmus a návrat k národnému štátu nie je pre nás víťaznou možnosťou, a preto musíme postupovať spoločne, hovorí v rozhovore pre Štandard belgický filozof a historik David Engels.
Belgický filozof a historik s nemeckými koreňmi. Názory Davida Engelsa sú nekonvenčné, podáva ich však spôsobom, ktorý je na západe prijateľný aj pre mienkotvorné médiá. Engels je odborník na antiku, písal o Ríme či Seleukovskej ríši, pričom najviac pozornosti si zrejme získalo jeho dielo Úpadok (Le Déclin), v ktorom presvedčivo ukazuje na podobnosti medzi neskorou Rímskou republikou a súčasnou Európou. Postupne sa vo svojej tvorbe začal viac venovať aktuálnym politickým otázkam. Vymyslel termín hesperializmus, ktorý definuje ako európsky patriotizmus a konzervatívnu alternatívu liberálnemu europeanizmu. Je autorom Preambuly Ústavy Konfederácie európskych národov.
Presťahovali ste sa z Belgicka do Poľska. Prečo?
Dôvodov bolo viacero. Desať rokov som pôsobil ako profesor histórie, ale moje aktivity sa posúvali viac k politickým otázkam. Som rád, že Západný inštitút v Poznani mi na niekoľko rokov umožnil pokračovať vo výskume.
Zároveň sa nám páči Poľsko, pretože sa tam zatiaľ, rovnako ako do mnohých iných stredoeurópskych krajín, nedostali tie aspekty, ktoré kritizujem v západných štátoch. Poľsko tiež poskytuje oveľa bezpečnejší priestor na výchovu našich detí, pričom v Belgicku medzi rôznymi populáciami existujú silné pnutia. Vzdanie sa tradícií a mnohých aspektov západnej civilizácie zo strany veľkej časti obyvateľstva v Belgicku občas vytvára toxickú atmosféru, ktorá, ak jej rozumiete, sa dá ťažko podporiť.
Toto všetko zatiaľ nedorazilo do Poľska, alebo sa to tam aspoň tak výrazne neprejavuje. Sme preto veľmi šťastní, že tu môžeme žiť a aktívne bojovať za to, aby sa Poľsko nevydalo rovnakou cestou ako mnohé západné krajiny.
Poznám rodeného Belgičana žijúceho v Bratislave, ktorý chce zostať na Slovensku a o belgických mestách sa vyjadruje ako o stratených. V rámci Európy pritom okrem ekonomickej migrácie pozorujeme aj rastúci trend takpovediac ideologickej migrácie konzervatívcov zo západu na východ a, samozrejme, aj liberálov z východu na západ. Nejde o trend, ktorý obyčajne pozorujeme pred dejinnými zvratmi?
Tiež to tak cítim. Presne ako ste povedali, zďaleka nie som jediný imigrant zo západu na východ, hoci nejde o húfy. Mnohí ľudia majú dojem, že životné podmienky na západe sa z duchovného a sociálneho aspektu stávajú obťažnými. Majú tiež pocit, že v nasledujúcich rokoch a desaťročiach sa to ešte výrazne zhorší. Konzervatívci vidia, že bude veľmi ťažké tento vývoj na západe zmeniť. Východ považujú za poslednú baštu skutočnej európskej identity a chcú ochrániť to, čo sa ešte ochrániť dá.
Veľká časť západnej Európy ešte nie je stratená a veci sa tam nedostali do nezvratného stavu. Mnohí ľudia si neuvedomujú, ako ďaleko veci zašli. Sme však na okraji zásadnej transformácie, čo ešte posilnili zmeny počas zvládania pandémie.
Na jednej strane na západe pozorujeme víťazné ťaženie extrémneho progresivizmu. Niektorým deťom dávajú blokátory puberty, vidíme obmedzovanie slobody slova a kultúru rušenia, násilie a s ním spojené zásahy štátu, ktoré končia takými grotesknými prejavmi, ako sú snahy o zákaz kuchynských nožov. Na strane druhej nie je vylúčené, že Emmanuela Macrona vo francúzskych prezidentských voľbách porazí národno-konzervatívny kandidát. V Taliansku zase vidíme silnejúcu národno-konzervatívnu koalíciu, ktorá zrejme vyhrá ďalšie parlamentné voľby. To nebolo pred desiatimi rokmi mysliteľné. Nedá sa preto asi presne hovoriť o ideologickom rozdelení Európy na východ a západ.
Určite nečelíme len rozdeleniu medzi západom a východom Európy, ale aj deľbe medzi tým, čo by sme mohli nazvať tradicionalizmom a progresivizmom. Existujú aj liberáli na východe a tradicionalisti na západe, je to boj o európsku dušu. Väčšinu ľudí na západe však aktuálne ovplyvňuje komplex zložený z liberálnych médií, veľkých technologických firiem, politikov a veľkých spoločností, ktorý silno háji ľavicovú liberálnu agendu.
Mnoho ľudí verí tomu, že životné podmienky nie sú až také zlé. Nemyslím si, že tak skoro uvidíme zásadný obrat v politickom zmýšľaní na západe. Taliansko môže byť príkladom zmeny, ale napríklad v takom Nemecku budú musieť podľa mňa veci zájsť oveľa ďalej. Súčasťou môjho poslania je, že každý deň sa predieram cez články, noviny, knihy, aby som ľuďom v mojej domovskej krajine a v západnej Európe ukázal, ako sa vyvíjajú ideologické frontové línie a prečo sa ľavicové liberálne hnutie rúti do katastrofy. Vidím však, že najskôr si cez tú katastrofu alebo násilnú udalosť budeme musieť prejsť. Je očividné, že hnutia ako Black Lives Matter, Žlté vesty či demonštrácie proti pandemickým opatreniam indikujú sociálnu dynamiku a pnutie, ktoré sa skôr či neskôr prevalí.
Political Ponerology 