Design a site like this with WordPress.com
Začíname

Globsekoví Hitlerovia a Napoleoni

https://www.hlavnespravy.sr/nad-najvyssi-ustavni-cinitelia-dostali-spravu-o-snahe-zmanipulovat-volby/3153596

KRATENE

Kovačič a Naď na Markíze potom s ochutnávkou predvolebných špinavostí ďalej pokračovali. Naď divákom oznámil, že ústavní činitelia dostali sprvodajskú informáciu, podľa ktorej Rusi dali v Moskve peniaze nejakému občanovi SR, aby ich odovzdal Smeru SSD. Cieľ ? Ovplyvniť peniazmi volebný výsledok v SR v prospech Ruska. – Naď k tomu už nič viac nevedel dodať. Jednoucho iba zasmradil a ušiel. Kaliňák samozrejme túto informáciu poprel-veď Smer SSD má na základe posledných výsledkov volieb dosť peňazí zo štátneho rozpočtu-ruské peniaze mu netreba. Navyše Smer SSD – na rozdiel od Naďových Demokratov a OLaNO ešte napr. bilbordovú kampaň ani nezačal. SR je už teraz spolovice zalepená plagátmi – nie Smeru SSD ale OlaNO a Demokratov. /Mimochodom, poslať do Moskvy slovenského agenta, vycvičeného napr. CIA či MI6, aby tam akože dostal peniaze pre akože Smer , – to nie je až taká veľmi náročná psychologická operácia…/. https://medvedar.blog.pravda.sk/2023/05/28/kovacic-dnes-serviroval-ochutnavku-predvolebnych-medialnych-spinavosti/

Je všeobecne akceptované, že Hitler bol nacista, ktorý spáchal na ľudstve doteraz najhoršie zločiny. Vykonávať dnes Hitlerovo dielo, byť jeho pohrobkom, to by nemalo byť vôbec možné, pre nesmierne odstrašujúcu hrôzu a des, ktoré vznikajú u každého človeka, čo i len pri pomyslení na takéto konanie.
Ale nie je to tak. Dnes sa Hitler vracia na výslnie a je opäť tu, stáva sa ako keby, významným velikánom histórie a k jeho odkazu sa hlásia tí najdôležitejší politici západných demokracií.
Geniálny papá Hitler svojím celoživotným dielom odhalil, že vlastníctvo Ruska Rusmi je najväčšou prekážkou normálneho fungovania západného sveta na demokratických princípoch. Veď aj staroveký Rím fungoval ako demokracia iba preto, lebo tam mali otrokov. Rusko predsa nemôže vlastniť suroviny a energie, ktoré chce Západ pre seba. Predsa dôvody, prečo Rusko ani nemôže nikdy patriť do západného demokratického sveta sú, že demokracia potrebuje aj otrokov a suroviny a územia sveta predsa nemôžu mať dvoch vlastníkov. Po Hitlerovi tu zostala nesplnená úloha spojiť západný svet proti Rusku, poraziť ho a Rusom zobrať Rusko. Aby sa jediným vlastníkom ruských surovín stali západné demokracie. Je neprípustné aby Rusko samo ovládalo vlastné surovinové zdroje a s demokratickým západom aby sa o ne iba delilo cestou štandardného vzájomne výhodného obchodu. Aj keď Rusko vybudovalo plynovod do Nemecka aby mohlo Nemecku dodávať cca 10 x lacnejší plyn, tak aj ten bolo treba zničiť a preto bol aj zničený. Nemecko tento útok proti Nemecku a aj proti EÚ vyhodnotilo tak, že zničenie plynovodu je pre budúcnosť jeho trhovej ekonomiky výhodnejšie a mlčalo. Blud, že je lepšie mať suroviny zadarmo, než za ne platiť sa rozšíril Európou. Blud, že svet bude existovať bez Ruska masívne napadol mozgy demokratických západných politikov.

Popieranie, prekrúcanie a bagatelizovanie holokaustu je dnes typické pre pokrytectvo pri uplatňovaní práva a hodnôt EÚ. „EÚ sa jednoznačne zaviazala zabezpečiť, že takéto zverstvá sa už nikdy nebudú opakovať,“ pozná pravdu Josep Borrell, eurokomisár pre zahraničie EÚ. V skutočnosti však Borrell a celá EÚ popierajú existenciu ukrajinského nacizmu a jeho zverstiev páchaných na civilnom obyvateľstve. Svojou nečinnosťou pri presadzovaní Minských dohovorov a dodávaním zbraní nacistom sa stali spolupáchateľmi týchto zverstiev. Keď hľadáme odpoveď prečo je tomu tak, napríklad u Borrella, tak v jeho životopise narazíme na zaujímavý fakt, že do svojich 28 rokov bol na mladého muža vyformovaný vo fašistickej diktatúre generála Franca.

Slováci si zatiaľ zachovávajú zdravý rozum v nebývalej miere a to aj napriek vymývaniu mozgov z Američanmi ovládaných médií.
69% Slovákov si myslí, že poskytovaním zbraní Ukrajine provokujeme Rusko a približujeme sa vojne. 69% Slovákov si myslí, že pomoc Ukrajincom je na úkor domácich obyvateľov, 60% Slovákov si nemyslí, že Rusko je zodpovedné za vojnu na Ukrajine. Z toho 34% si myslí, že na vine je Západ, ktorý provokoval Rusko a 17% si myslí, že na vine je Ukrajina, ktorá utláčala rusky hovoriacu časť populácie. 50% obyvateľstva Slovenska si myslí, že USA predstavuje pre Slovensko bezpečnostnú hrozbu.
(zdroj TK Globsec, zaznamenal Igor Jurečka https://www.youtube.com/watch?v=G-6Ho5G3-ic)

Bratislavský Globsec privíta hostí zo 63 krajín, aj desať premiérov a prezidentov, aj 20 ministrov zahraničných vecí, obrany a tiež lídrov medzinárodných inštitúcií. Na konferenciu príde francúzsky prezident Emmanuel Macron aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predsedníčka  Európskeho parlamentu Roberta Metsolová. USA bude zastupovať bývalý minister obrany Spojených štátov amerických Mark Esper. Za hostiteľskú krajinu sa zúčastní prezidentka Zuzana Čaputová, predseda vlády a ministri.

Podujatie Globsec sa uskutoční v Bratislave meste mieru, v Grand Hoteli River Park neďaleko mauzólea Chatama Sofera a priamo pod kopcom so židovskými cintorínmi, kde sú pochované tisícky príslušníkov židovského národa, na ktorom sa dopustil Hitler zločinu holokaustu.

Na tomto podujatí už tradične bude dominovať vojna dnešných Hitlerov a Napoleonov proti Rusku. https://liptakpeter.blog.pravda.sk/2023/05/28/globsekovi-hitlerovia-a-napoleoni/

Televízia ta3 je zvláštna televízia. Za príkladný čin mediálnej plurality – rozhovor s ekonómom Jeffrey Sachsom, kritickým voči Washingtonu letela z televízie skúsená žurnalistka Anka Žitná. Lebo vraj prezentovala slovenskej verejnosti „kontroverznú americkú osobnosť“.

Včera televízia ta3 prezentovala iný rozhovor. Na obrazovke sa objavil zarastený kaukazský chlapisko vo vojenských maskáčoch. Vraj je to Gruzínec a vraj je predstaviteľ „gruzínskej légie“ bojujúcej na Ukrajine proti Putinovi. Formou i obsahom svojej prezentácie to bol imidžotvorný príklad nelegálneho militanta, fanatika a bezškrupulózneho žoldniera. Prečo ? Lebo išlo o bojovníka, ktorý na strane banderovcov bojuje bez poverenia oficiálnej gruzínskej vlády. Lebo je to militant, ktorého heslom je, že každý dolár investovaný dolár do likvidácie čo i len jedného Rusa je dobre investovaný dolár. Lebo je to militant, ktorý sa chváli počtom tých ľudí, ktorých zabil, zlikvidoval…

Nuž takýto televízny hosť je pre „našich“ mediálnych komentátorov asi nekontroverzný. Pre mňa ale je „kontroverzný“ a poriadne. Propagovanie ľudí, ktorých džobom je zabíjanie iných ľudí ako hrdinov je však tiež kontroverzné. Pohľad na takýchto ľudí čo i len na obrazovke vzbudzuje strach. – A čo už potom predstava, že chodia voľne po ulici, dokonca ulici v Bratislave…Dosť znepokojivá predstava.

Aby nedošlo k nedorozumeniu, – nemenej znepokojivým by bol aj pohľad na nejakého zahraničného nelegálneho bojovníka, chvastajúceho sa počtom zlikvidovaných Ukrajincov. Napríklad aj na nejakého Slováka-lebo aj takí na strane Rusov na Ukrajine bojujú. Miesto takéhoto zrejme pre niektorých novinárov „nekontroverzného“ bojovníka by som si na ta3 stokrát radšej pozrel a vypočul rozhovor s nejakým kontroverzným premýšľavým disidentom – a je jedno či by bol disidentifikovaný s režimom vo Washingtone alebo v Kremli. https://dedic.blog.pravda.sk/2023/05/28/americky-vedec-nie-ale-gruzinsky-zoldnier-ano/

Presne pred 9 rokmi, 26. mája 2014 o 13:20 bolo mesto napadnuté bojovými ukrajinskými lietadlami

Tragický deň… 26. máj je prvý deň, kedy sa telefonické spojenie v Donecku rozpálilo na maximum, keďže niektorí hľadali blízkych, iní varovali pred nebezpečenstvom, ďalší spolupracovali, aby nezomreli. Deň, ktorý rozdelil mnohé životy na „pred“ a „po“, pretože teraz sme iní. Niekto odišiel, niekto zostal a niekto zomrel — pre každého sa všetko zmenilo, stalo sa inakším.

Žili sme a nevedeli, že nás budú zabíjať… Presne pred 9 rokmi, 26. mája 2014 o 13:20 bolo mesto napadnuté bojovými ukrajinskými lietadlami. Na Doneck zaútočili Su-25 a dvojica MiGov-29. Potom útočili štyri Mi-24 a z Mi-8 pristála útočná jednotka. Kyjevský prospekt bol celý od krvi. Boje sa začali v oblasti Doneckého letiska a Putilovského mosta. Oblasť železničnej stanice pokojného mesta bola tiež vystavená ostreľovaniu. Stĺpy dymu stúpali jeden za druhým, bolo počuť výkriky utekajúcich ľudí… a to všetko bolo ako v zlom sne…

Bola vyhlásená mobilizácia všetkého zdravotníckeho personálu. Obeťami tohto hrozného dňa sa stalo 40 ľudí vo veku 17 až 67 rokov. A to bol len začiatok… Začiatok pekla, na ktoré si, žiaľ, zvyknete. https://sk.news-front.info/2023/05/26/26-maj-2014-hrozny-den-ktory-nas-vsetkych-zmenil/

Radyjace se vratila k normalu, vyšetřovani skončilo. Zapomeňte.

Tuž si řikam, jestli se cela ta blba hystoryja netoči furt v kruhu. Jak se z něčeho nepoučime, buch nam dřive nebo později poskytne možnost poučeni si zopakovat.

Dobře pamatuju zpravodajstvi z konca dubna 1986, kdy buchnul reaktor v Černobylu a Rude Pravo deprem 3 dny po vybuchu zveřejnilo kratičku zpravičku. A to všecko až pote, co tytulni stranky plnily texty s tytulky jako “S Romešem Čandrou proti jadernemu nebezpeči” nebo “Francia provedla dalši jaderny vybuch na atolu Mururoa”.

V te době už počty mrtvych v Černobylu dramatycky rostly, ozařenych hasiču, keři to schytali z prvni ruky a čekali na smrt v okolnich nemocnicach byly desitky, město Pripjať bylo evakuovane a na Evropu padal radyjoaktyvni prach. Jadro reaktoru bylo rozžhavene na tisic stupňu, propalovalo se kajsik dule a pokud by se dostalo k podzemni nadrži, exploze vodiku by mohla zažehnut opravdovy jaderny vybuch, kery by zrobil z Ukrajiny neobyvatelnou krajinu.

Ovšem naše zpravodajstvi zdurazňovalo, že se nic neděje, vladni komisa byla vytvořena a cosik takeho se stalo v SSSR poprve, na rozdil od zleho Zapadu, kde take havaryje probihaly na pravidelne bazi. V te době ovšem ještě Zapad byl opravdovym Zapadem a ne zvrhlym socialistyckym multykulturnim bruselem.

No a zda se, že se hystoryja opět opakuje.

Použiti střel s ochuzeneho uranu zpusobilo po nelegalnim utoku NATO na Srbsko v roce 1999 masivni narust onemocněni rakoviny. Srbsko je dokonce v jejim vyskytu na druhem mistě na světě. Přesto se najdu hovada, kere furt tvrdi, že střely z ochuzeneho uranu nesu žadnym nebezpečim. A vzhledem k temu, že Ameryčanum a Brytum je uzemi vychodni Evropoy ukradene, neni divu, že spolu ze svojima tankama začali dodavat aji munyci s ochuzenym uranem.

Rusko oznamilo, že pokud se tak opravdu stane, bude to začatek jaderne katastrofy a že nikdy nedopusti použiti teho svinstva na svojem uzemi. Varovalo, že se tato aktyvita vrati Evropanum jak bumerang. Zapadu je ovšem Vychod ukradeny a tak karcinogenni munyce byla dodana, s největši pravděpodobnosti i do skladu ve městě Chmelnicky. Jestli si myslite, že to je kajsik v dupě, tak se mylite. Sklad leži 400 km od slovenske hranice. A jestli si myslite, že radyjoaktyvni mrak se zastavuje na hranicach, aby počkal na procleni, tak se mylite.

Minulu sobotu, 13. května 2023 večer, byly podzemni munyčni sklady zasažene ruskyma kindžalama. Došlo k masivnim explozim se vznikem mraku, keru obvykle skladiště min nebo dělostřeleckych granatu nezrobi. Rus dobře věděl, co robi a počkal si aji na přiznive povětrnostni podminky, kdy větr nebude fukat na Rusko, ale na Zapad.

Je mi jedno, jestli v konfliktu fandite Ukrajině nebo Rusku, ale zda se, že opět nas naš zapadni bratr obětoval. Co ovšem chcete, když ste si do čela postavili debily, keři už rok a pul tvrdi, že zme ve valce a posilaju zadarmo těžke zbraně do valečneho konfliktu, kde na ně jejich kamoši maluju nacistycke symboly? Tak fčil už ve valce zme.

Dva dny po explozi zaznamenala Unyverzita Maryje Čuryje Sklodowske v polskem Lublinu masivni narust radyjoaktyvnich izotopu v ovzduši. Když kliknete na obrazek, ukaže se vam aktualni stav. Nic na tym neukecate. A proto asi všecka medyja drži hubu. Nemaju notičky, jak to komentovat

Nevim, jestli x – nasobny narust teho bizmuta a dalšich latek je škodlivy, nebo se nemusim strachovat a furt možu zbirat medvědi česnek v lese a nebat se, že v noci budu svitit, aniž bysem měl rozsvicene. Atomova baba řikala, že to nic neni a že když vas boli zuby, tak dostanete větši davku a že situace jest nadmiru přizniva a radyjačni situace je normalni. Ale to ja na grafach vidim tež, že fčil už je zas normalni. Bo veškere to svinstvo už spadlo na zem.

Tuž ja nevim. Očekaval bysem, že by třeba Česka televiza nebo jine medyjum, kere lidi ještě furt zbytečně plati, by mi k temu, co se tam stalo, cosik řeklo.

Ovšem jedine, co slyšim, je ticho. Tajak po Černobylu. Opět zme se nepoučili…

Vyšetřovani skončilo, zapomeňte…

Ladik Větvička, hlasatel Mlade Fronty Fčil, Užhorod

PS: Mezitym ve městě Chmelnicky visi vyhlašky, jak se chovat v pořipadě jaderneho ohroženi. Ja vim, že to s tym vubec nesouvisi. Však si to přečtěte sami. A pokud neumite ukrajinsky, tady je par doporučeni:

– k jidlu použivejte enem vyrobky, kere byly skladovany v uzavřenych prostorach

– nejezte zeleninu z kontaminovane pudy

– nepite mliko od krav, kere se pasu na kontaminovanych pastvinach

– nepite vodu z otevřenych zdroju

– zakryjte studny

– nepropadejte panyce, posluchejte zpravy

– zavřete okna, utěsněte škviry

– připravte se na evakuaci

Ja vim, že to nema nic s ničim společneho a že to su obecne kecy pro připad jakehokoliv jaderneho nebezpeči. Tak nezapomeňte zaplatit poplatek ČT a až budu volby, hoďte to zas jakemusi Pepovi 107, co nas vtahne do valky.

article_photo

Autor: Ladislav Větvička

Zdroj: https://vetvicka.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=801946

Ako sa dosiahlo to neskutočné ticho okolo ukrajinskej pšenice, ktorá ohrozuje zdravie národa?

Ešte nezabudnutá kauza ukrajinskej pšenice ktorú vlastne odhalil a odštartoval Branislav Becík svojim vystúpením v rámci platformy Hlas kulminovala rôznymi informáciami o tom, že táto pšenica je kontaminovaná a obsahuje pesticídy nad hranicu normy povolenej v EÚ , čo potvrdili najvyššie autority, ktoré naviac pridali informáciu, že tento druh pesticíd v Európskej únii nie je ani povolený. Pšenica sa zablokovovala v mlyne Kolárovo. Vyhlásenie ministra Vlčana o tom, že pšenica je v poriadku bola vyvrátenej v zahraničných certifikačných laboratóriach, ktoré potvrdili, že pšenica je skutočne kontaminovaná. Tisícky ton obilila zostali v mlynoch, zaberajú skladové priestory pre odbyt originálnej, zdravej slovenskej pšenice. Opatrenia nakoniec smerovali ku kontrolovanému transportu pšenice cez naše územie a vznikol rosuiahly zoznam zakázaných potravín a surovín pochádzajúcich z Ukrajiny. Nastáva logická otázka, že ak tieto potraviny sú v EÚ nebezpečné, čo bude jesť ukrajinský národ a aká je potravinárska politika tejto krajiny, keď systematicky a trvalo proudkuje potraviny, ktoré sú nezdravé nielen pre Európu , ale aj pre ukrajincov.

Pád dočasne preverenej vlády SR a menovanie tej tzv. prezidentskej, kde na miesto ministra bol menovaný Jozef Bíreš ktorý stál na čele Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR a bol určitým etalónom serióznosti a odbornosti nám ani teraz nedáva odpoveď na otázku, aké bude konečné riešenie v kauze ukrajinských potravín. Môžeme predpokladať že pre nového ministra to bude nielen výzva, ale aj prirodzená priorita a bude zápasiť medzi vlastnou odbornosťou a presvedčením a medzi politickými tlakmi, ktoré sa snažia diplomaticky riešiť problém falošnej solidarity s potravinovým exportom Ukrajiny.

Na problém sa ale musíme dívať z pohľadu našej a Európskej legislatívy, ktorá smeruje k ochrane zdravia našich občanov

Nariadenie EP a Rady EU 2017/625 z 15.3.2017, ktorým sa upravuje povinnosť členských štátov únie vykonávať kontroly na zachovanie ochrany zdravia ľudí, zvierat a rastlín nám hovorí:

Podľa § 19 zák.č. 152/1995 Z.z. o potravinách sú orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti povinné prijímať opatrenia podľa citovaného predpisu EU.

Verejnosť právom čaká odpoveď na otázku akú negatívnu roľu zohral v prípade cielene vedomého umožnenia dovozu kontaminovaného obilia z Ukrajiny bývalý minister poľnohospodárstva, nominant OľaNo Vlčan a ako sa na neriešení tohto stavu podieľal svojou nečinnosťou, alebo nedostatočnou aktivitou súčasný úradnícky minister Bíreš, ktorý roky pôsobil v postavení šéfa potravinovej kontroly?

Faktom zostáva, že napriek právnej úprave Európskej únie a vnútroštátnym predpisom zameraným na ochranu zdravia obyvateľstva pred umožnením uvedenia do obehu zdravotne závadných potravín si títo dvaja súčasnou politickou mocou ustanovení do funkcií nenáležite splnili svoje povinnosti verejných činiteľov. Zostalo skutočnosťou, že sa na územie republiky doviezlo nekontrolovateľné množstvo kontaminovanej pšenice z Ukrajiny  republiky, či už priamo, alebo cez poľské koridory.

Nielenže to umožnili, ale  aj po zistení, že toto dovezené obilia v obrovskom množstve napriek zisteniu, že je škodlivé zdraviu umožnili, aby sa spracovalo zomletím a aby sa mohlo distribuovať do spotrebiteľskej siete.  Pritom priamo zavádzali verejnosť svojimi informáciami.

Ako na tento závažný úmyselný  krok verejne reagoval aj súčasný nitriansky župan Becík: „ Vlčan v priamom prenose priznal avšak až po značnom časovom odstupe, že dovoz obilia z Ukrajiny bol zastavený ( po tomto časovom odstupe) z dôvodu kontaminácie, ktorá  zdraviu škodlivá.“

Ďalším faktom zostáva nepochopiteľná spoločenská ľahostajnosť, ktorá sa tu nastolila napriek závažnosti a možnému veľmi vážnemu dopadu na zdravie obyvateľstva. Priam alarmujúce je mlčanie médií a ľudí, ktorí sa veciam rozumejú. Kde sú tí investigatívni bojovníci za pravdu a hľadania nešvárov verejných činiteľov. To ich vôbec netrápi skutočnosť, že dochádza k priamemu ohrozeniu zdravia celého národa, najmä tých najzraniteľnejších detí a seniorov.

Kde boli aj ostatné zložky štátnej moci ktoré štát kŕmi z daní tých ktorí boli vystavení priamemu ohrozeniu zdravia. Tých, ktorí sa spoliehali na plnú funkčnosť   zriadených ustanovizní určených na zamedzeniu takého zneužívania akého sme aj v tejto kauze svedkami.

Jeden dopad tohto nešváru posledných dní v súvislosti s dôsledkami na zdravie obyvateľstva a druhý sa bezprostredne dotýka zneužitia v rámci hospodárskej súťaže konaním ktoré je v rozpore so predpismi upravujúcimi jej  ochranu.

Podľa § 250 trestného zákona ak niekto zneužije účasť na hospodárskej súťaži konaním, ktoré je v rozpore so zákonom upravujúcim jej ochranu a spôsobí inému súťažiteľovi značnú škodu alebo ohrozí chod jeho podniku, potresce sa pri spôsobení škody veľkého rozsahu až na šesť rokov odňatia slobody.

Ako inak ako rozpor s možnosťou súťažiť za rovnakých podmienok sa dajú  hodnotiť tie podmienky, ktoré majú slovenský producenti pri dopestovaní obilia pri splnení všetkých agrotechnických a dotačných podmienok, vrátane používania pesticídov oproti tým, o ktorých sa vie, že nie sú dodržiavané, ako sa to zistilo v prípade ukrajinskej pšenice a mnohonásobnom prekročení limitov zdraviu škodlivých pesticídov.

Takto na špinavú politickú hru istých konkretizovateľných persón, ktorí sa dostali na funkcie  vďaka nedoceneniu volebných dôsledkov voličov v posledných voľbách v roku 2020 doplácajú nevinní ľudia.

Je verejne známe, že slovenský poľnohospodári majú na skladoch obrovské množstvo potravinovej pšenice. Dopestovanú podľa prísnych slovenských noriem. Túto sa opakovane pokúšali predať štátu, ale bezvýsledne. Štátu, ktorý v týchto otázkach riadil nominant súčasnej vládnej moci, v období, keď sa kauza obilia z Ukrajiny prevalila pod taktovkou a priamou zodpovednosťou pani Čaputovej, zhovievavo umožňujúcej také prešľapy ňou dosadených ministrov  voči vlastnému národu.

V podmienkach, keď bolo namieste zabezpečenie dôkladného vyšetrenia skutočného stavu, najmä zistenie, aké množstvá sa vedome umožnili doviesť a vyložiť na Slovensku, kde a ako bolo s týmto obilím naložené, kde bola múka distribuovaná, koľko z nej sa už predalo, strčila pani Čaputová hlavu do piesku a o vec sa vôbec nezaujímala.  Má to byť nezverejnený dôsledok jej výletu za Zelenským, aby takto umožnením predaja dovezenej pšenice podporila jeho režim, aby takto národ prispel na jej prísľuby pomoci?  Alebo sú za tým iné zákulisné hry o ktorých sa národ nesmie nič dozvedieť?

Je síce pravdou, že ich výkup cena  sa ustálila na cca 200 euro za tonu a je tu veľký rozdiel oproti tej ukrajinskej, ktorá sa realizovala za 50 euro. Treba si však položiť otázku, kto zhrabol ten cenový rozdiel, keďže na výsledných predajných  cenách to spotrebiteľ vôbec nepocítil. Aj to bola svätá povinnosť pani Čaputovej povedať celú pravdu o dovezenom ukrajinskom obilí.

Dosť čudne preto vyznieva dosadenie neskutočne dlho pôsobiaceho činiteľa v tejto oblasti, keď už viac ako trinásť rokov viedol výkon kontrolnej činnosti v oblasti potravín pán Bíreš. Toho si pani Čaputová vybrala na post ministra poľnohospodárstva. Takto ním vystriedala spoluzodpovedného za  umožnenie vzniku tohto vážneho problému. Pokiaľ Vlčan nesie priamu zodpovednosť za umožnenie dovozu kontaminovanej pšenice na Slovensko, tak pán Bíreš je nemenej zodpovedný za to, že nezabezpečil okamžité zastavenie manipulácie s týmto obilím a nekonal za účelom zistenia krokov, ktoré vykonali príslušné štátne kontrolné orgány, cez vydanie povolenia na dovoz obilia, cez zabezpečenie kontroly vzoriek tejto pšenice s vylúčením jej nezávadnosti.

Bol to práve on, ktorý priamo disponoval s nástrojmi štátu, ktoré umožňovali zistiť skutočný stav dovážanej komodity a prijať všetky potrebné opatrenia ešte pred tým ako bola pšenica na Slovensko dovezená.

Kto je teda zodpovedný za to že došlo k priamemu ohrozeniu zdravia závadnými potravinami?  Trestný zákon v ustanovení § 168 a § 169 berie na trestnú zodpovednosť každého, kto vedome alebo aj z nedbanlivosti  zadováži závadné potraviny, ktorých požitie je nebezpečné pre ľudské zdravie potresce sa odňatím slobody až na osem rokov.

Pokiaľ predtým politici volali len po vyvodení politickej zodpovednosti, tá by bola postačovala len v situácii, keď by sa bolo ministrom Vlčanom prijalo okamžité opatrenie, ktorým by sa bolo docielilo zastavenie distribúcie tejto závadnej potraviny.

Tu bola zjavná aj priama povinnosť prezidentky v tejto situácii okamžite odvolať Samuela Vlčana z postu povereného ministra poľnohospodárstva.

Na to čo však postupne vyplávalo na verejnosť  nemôže postačovať len politická zodpovednosť tohto nominanta OľaNo, ale pri pridružení ďalšieho závažného protiprávneho konania súvisiaceho so zabezpečením neoprávnenej dotácie 1,4 mil euro sa už žiada aj vyvodenie trestnej zodpovednosti.

Ide o veľa, ide o zdravie národa a stým by nemali byť žiadne žarty a ani žiadne nedôvodná tolerantnosť.

Nech teda nezávislé súdne inštitúcie majú možnosť zhodnotiť konanie matovičovho nominanta ktorý sa spreneveril poslaniu verejného činiteľa pracovať v prospech slovenského národa. https://www.eurorespekt.sk/ako-sa-dosiahlo-to-neskutocne-ticho-okolo-ukrajinskej-psenice-ktora-ohrozuje-zdravie-naroda/

Odplata vojnovým štváčom i tým, ktorí sú ľahostajní ku všetkému

Spravodlivosť existuje a kto má oči otvorené, môže jasne vidieť, že v žiadnom prípade nenechá bez zodpovedajúcej odplaty nikoho, kto podporuje vojnu a živí ju neustálymi dodávkami zbraní.

O čo konkrétne ide?

Všetci vieme, že Veľká Británia poslala Ukrajine muníciu s ochudobneným uránom. No a práve sklad tejto munície, nachádzajúci sa v Chmeľnickej oblasti, vyhodili Rusi do vzduchu svojimi raketovými útokmi. Obrázky na internete ukazujú malý rádioaktívny hríb. Táto udalosť je logicky spojená so zvýšenou rádioaktivitou na Slovensku i v Poľsku, ale i v Rakúsku a Nemecku.

Oficiálne médiá, považujúce ľudí za úplných hlupákov, označujú zvýšenú rádioaktivitu za hoax. Ja osobne nemienim nikoho o ničom presviedčať. Apelujem iba na zdravý rozum a logickú úvahu, či je hoaxom, keď sa hovorí o zvýšenej radiácii po výbuchu skladu munície s ochudobneným uránom.

Ako sa v tomto dianí prejavuje neoblomná spravodlivosť?

Tak, že to, čo Západ poslal na Ukrajinu v snahe o udržanie chodu vojenskej mašinérie, bolo vyhodené do vzduchu a vzduchom sa to vracia naspäť na Západ. Ako sa totiž do hory volá, tak sa z hory ozýva.

Samozrejme, že najviac na to doplácajú štáty, susediace s Ukrajinou, ako je Slovensko a Poľsko. Vlády týchto štátov však patria medzi najväčších vojnových štváčov a najväčších dodávateľov zbraní. Vlády týchto štátov sú zločinci, ktorí zaťahujú vlastné národy do vojenského konfliktu a na základe toho žnú zodpovedajúce dôsledky. A dôsledky žne aj obyvateľstvo, ktoré na svojom čele toleruje takéto vlády a už dávno nevyšlo do ulíc, aby ich zvrhlo a tým zabránilo ich zločinnému konaniu. V tomto spočíva vina národa! A za svoju vinu platí v podobe zvýšenej rádioaktivity.

Ale žiaľ, ani to si väčšina neuvedomuje, pretože ich momentálnou najväčšou starosťou v tomto období je, aby mali každý týždeň pokosený trávnik. Nie že by som mala niečo proti koseniu trávy, ale uvedený príklad dokonale ilustruje akčný rádius záujmu väčšiny obyvateľstva. Ilustruje absolútnu ľahostajnosť voči všetkému, čo presahuje snahy štandardnej rodiny o zabezpečenie svojich materiálnych potrieb. Väčšina obyvateľstva je úplne ľahostajná voči zásadným spoločenským otázkam, čo je dôsledkom ich celkovej duchovnej ľahostajnosti. Väčšina obyvateľstva nie je schopná ani len toho najelementárnejšieho odporu voči zlu, ale naopak, celkom bez odporu sa zlu podvoľuje.

Takto sa správali ľudia pri pandémii, keď sa bez odporu dali napichať experimentálnymi vakcínami a takto sa správajú aj teraz, keď sa dávajú zaťahovať do vojenského konfliktu, do ktorého nás nie je vôbec nič. Lebo ukrajinská vojna nie je naša vojna! Nebojuje sa v nej za žiadne európske hodnoty! Ukrajinská vojna je dôsledkom dvojstranného susedského sporu, do ktorého nikoho nič nie je.

Tento spor začal vtedy, keď sa ukrajinská vláda rozhodla riešiť problémy s ruskou menšinou na svojom území nie vzájomným rokovaním, ale vojenskou silou. Je neprípustné, aby akýkoľvek štát Európskej únie riešil spory s nejakou národnostnou menšinou na vlastnom území vojenskou silou. To však, čo je neprípusté v Európskej únii, bolo v tichosti tolerované Ukrajine vo vzťahu k ruskej menšine na Donbase. A tento susedský spor, súvisiaci s právami menšín, vyvolal nakoniec inváziu Ruska do Ukrajiny.

Táto vojna nie je naša vojna! Ani Slovensko, ani Česko, ani Poľsko, ani Nemecko s ňou nemá absolútne nič spoločné! Je to susedský spor, ktorý si musia vzájomne vyriešiť znepriatelené strany. Ukrajina nebojuje za žiadne európske hodnoty. Práve naopak! Ukrajina hrubo ignorovala jednu z najzákladnejších európskych hodnôt, ktorou sú práva národnostných menšín, a svojou vojenskou agresiou dala podnet k agresii Ruska.

Mimochodom viete, čo znamená ono tajomné „Z“, ktoré Rusi píšu na svoju vojenskú techniku? Je symbolom slova „zaščita“ – ochrana. Materský národ sa rozhodol ochrániť svoju menšinu, ktorú jeho sused terorizoval a vraždil. Toto znamená písmeno „Z“.

Humanitárna pomoc z našej strany je v poriadku. Avšak akákoľvek vojenská pomoc je absolútne nežiadúca, pretože nás zaťahuje do sporu dvoch strán, s ktorým nemáme vôbec nič. Je to ich spor, ktorý si musia vyriešiť oni sami.

Mediálne živená lož, že Ukrajina bojuje za akési imaginárne európske hodnoty je v skutočnosti len hľadanie dôvodu na to, aby sa Západ mohol zapojiť do sporu dvoch strán a jednu z nich začať zásobovať zbraňami.

Výsada myslieť v sebe nesie povinnosť skúmať!

Je povinnosťou každého mysliaceho človeka, aby všetko okolo seba do hĺbky skúmal. Ak si však neplní svoju základnú ľudskú povinnosť, stáva sa iba živočíchom, zameraním len na napĺňanie svojich materiálnych potrieb a na udržanie svojej pozemskej existencie, čím ale klesá na úroveň zvieraťa. Klesá na úroveň spoločensky a duchovne nevedomej bytosti, s ktorou je možné podľa potreby manipulovať, a ktorú je možné bez akéhokoľvek odporu zatiahnuť do vojenského konfliktu, so všetkými, tomu zodpovedajúcimi negatívnymi dôsledkami.

Avšak tieto skutočnosti majú ešte aj hlbšie presahy. Jedným z nich je skutočnosť, že zasahovaním Západu do susedského sporu medzi Ruskom a Ukrajinou sa tento spor posunul do úplne inej roviny. Posunul sa do ekonomickej a vojenskej konfrontácie Ruska a Západu, ktorá je v podstate pokračovaním druhej svetovej vojny. Vnuci nemeckých nacistov, ktorých dedovia ušli po vojne do USA a sú teraz v pozíciách amerických generálov a zástupcov amerického zbrojárskeho priemyslu, ako i vysokí predstavitelia Európskej únie s nacistickou rodinnou minulosťou, títo všetci vnímajú dnešnú vojnu ako opätovné ťaženie na východ. Ako opätovný „Drang nach Osten.“

Za druhej svetovej vojny predstavoval Hitler s jeho otvoreným satanizmom, okultizmom a absolútnou zvrátenosťou stelesnenie temna. Rusko vtedy hájilo to svetlejšie, zdravšie a lepšie. A úplne rovnako je tomu i dnes. Nič sa nezmenilo! Stalinské Rusko malo mnoho chýb a Stalin nebol anjel, ale svetlé sily univerza stáli na strane Ruska v boji proti absolútnemu temnu, reprezentovanému Hitlerom a jeho treťou ríšou. Aj dnes má Rusko mnoho chýb a Putin nie je anjel, ale z hľadiska pravých a zdravých hodnôt stojí vyššie, ako morálne zhnitý Západ s jeho sexuálnymi výchovami, gender agendami a mnohými inými zvrhlosťami. Rusko stojí hodnotovo vyššie, ako pokrytecký a falošný Západ s jeho snahami o mocenskú nadvládu nad celý svetom. S jeho snahami o rozdrobenie Ruska a ovládnutie jeho prírodných zdrojov.

A druhým obrovským presahom je skutočnosť, že tento pozemský boj je len odrazom hlavného očistného boja, ktorý prebieha vo vyšších úrovniach, nachádzajúcich sa v blízkosti zeme. Lebo presne tak, ako sa prelet kŕdľa vtákov nad jazerom odráža na jeho hladine, tak je i pozemský boj medzi Západom a Ruskom iba odrazom hlavného boja medzi silami Svetla a temnom, ktorý prebieha v jemnejších úrovniach nad fyzickým svetom.

Široká verejnosť vo svojej, nie len spoločenskej, ale najmä duchovnej ľahostajnosti a apatii nevníma, že začala prebiehať veľká očista zeme tak, ako to bolo predpovedané v Apokalypse. Že nastala doba veľkej očisty, poznateľná podľa toho, že ľudia, malí i veľkí, bohatí i chudobní, budú nútení prijímať znak šelmy na svoju ruku, pretože bez potvrdenia o prijatí tohto znaku nebudú môcť ani kupovať, ani predávať, ani chodiť k lekárovi. Aj slepý musí vidieť, že presne k tomu došlo pri pandémii. Ale ľudia to nevidia a nechcú vidieť. Chcú žiť tak, ako doposiaľ. Konzumne a bez hlbšieho premýšľania. Chcú ďalej iba biologicky vegetovať, bez záujmu o veci duchovné.

Ale prichádza drsný budíček! Prichádzajú drsné dôsledky ľudskej duchovnej ľahostajnosti, ktoré nás budú nemilosrdne prebúdzať z nášho doterajšieho duchovného spánku. Budú nás prebúdzať k našej povinnosti myslieť a hlbšie sa zamýšľať nad životom. Budú prebúdzať naše svedomie a cítenie, ktoré predstavujú hlas nášho ducha, aby sme sa nimi konečne začali riadiť. Budú v nás prebúdzať stratenú dôveru v Boha tým, že stratíme všetko, čo pre nás niečo znamenalo, aby sme sa v zúfalstve nad zrútením celej doterajšej rozumovo materialistickej koncepcie sveta nakoniec obrátili k tomu jedinému, kto nám ešte bude schopný pomôcť. K Bohu!

Veľká očista je tu a už nám siaha na krk! Už siaha na naše istoty a otriasa nimi, aby nás nakoniec o ne celkom pripravila, a my sme tým boli donútení hľadať istoty iné. Istoty večné! Istoty, ktoré sa nikdy nezrútia! Istoty Ducha! Istoty dobrého, čistého, spravodlivého a láskavého srdca! Istoty Božej Pravdy a Božích Zákonov!

Blažený človek, ktorý tieto skutočnosti pochopí už teraz a začne vážne usilovať o to, čo jediné má hodnotu a cenu. Pomôže tým sebe i svetu. Uchráni tým sám seba od mnohého utrpenia a prispeje k tomu, že miera trosiek nášho, od Boha odvráteného sveta, nebude musieť byť až taká veľká.

Veľa šťastia v nadchádzajúcej očiste, priatelia! https://betsabe.blog.pravda.sk/2023/05/25/odplata-vojnovym-stvacom-i-tym-ktori-su-lahostajni-ku-vsetkemu/

Tento projekt byl nazván ‘Operation Paperclip’ a byl utajován až do roku 1973

Účel a smysl operace Paperclip výstižně ilustruje dopis generálmajora Hugha Knerra, který generálporučíkovi Carlu Spatzovi v březnu 1945 napsal: “Okupace německých vědeckých institucí a průmyslových podniků odhalily fakt, že jsme znepokojivě pozadu v mnoha oblastech výzkumu. Jestliže této příležitosti nevyužijeme k zmocnění se přístrojů a mozků, které je vymyslely, a nezapojíme je rychle do práce pro nás, zůstaneme o několik let pozadu a budeme se snažit pokrýt pole již prozkoumaná.”

Byl zde však jeden problém: Bylo to nezákonné, protože zákon USA výslovně zakazoval emigraci nacistů do Ameriky a tři čtvrtiny vědců byly oddány nacismu. (Protože minimálně 1600 vědců a pomocného personálu bylo převezeno do Ameriky v rámci operace Paperclip, těžko by bylo možné vyhnout se přivezení Nacistů.)

Avšak prezident Truman rozhodl, že národní zájmy mají přednost a že Amerika potřebuje, aby němečtí vědci pracovali v Americe. Abychom byli k Trumanovi spravedliví, tak musíme dodat, že výslovně nařídil, že “každý člen nacistické strany, který měl vyšší funkci než řadové členství nebo aktivní stoupenec nacismu nebo militarismu” musí být z této operace vyloučen.

Operaci Paperclip prováděla Joint Intelligence Objectives Agency (JIOTA) a měla dva hlavní cíle: Zaprvé, provést zátah na nacistické vědce, přivézt je do Ameriky a zapojit je do amerického výzkumu, a zadruhé, odepřít tyto intelektuální zdroje Sovětskému svazu (7).

JIOTA potom prováděla vyšetřování kádrového profilu identifikovaných vědců a v únoru 1947 ředitel JIOTA kapitán námořnictva Bosquet Wev předložil k posouzení první sadu dokumentů ministerstvům vnitra a spravedlnosti.

Ukázalo se, že tyto spisy prokazují, že tito vědci byli aktivními nacisty. Samuel Klaus, zástupce ministerstva vnitra v radě JIOTA, prohlásil, že všichni vědci z první skupiny byli ‘zuřivými nacisty’. Požadovaná víza byla tudíž zamítnuta. (Wev již věděl, že tito vědci mají nacistickou minulost, protože v memorandu s datem 27. dubna 1948 pro ředitele zpravodajské služby Pentagonu napsal:

“Bezpečnostní vyšetřování vojenskými orgány odhalilo skutečnost, že většina německých vědců byla členem buď nacistické strany, nebo členy jedné nebo několika podobných organizací.”) (9) Wev zuřil a v březnu 1948 ‘vypálil’ memorandum pro Ministerstvo vnitra, v němž varoval, že “nejlepší zájem Spojených států byl podřízen úsilí vynaloženému na ‘bití mrtvého nacistického koně'” (10).

Následující měsíc, 27. dubna 1948, Wev opět psal svým nadřízeným o zpoždění při schvalování přijetí německých vědců. Napsal, “Ve světle situace existující dnes v Evropě je myslitelné, že pokračující zpožďování a opozice vůči imigraci těchto vědců může vyústit v to, že padnou do rukou Rusů, kteří by tak získali hodnotné informace a schopnosti těchto mužů. Taková eventualita by mohla mít vážný a nepříznivý dopad na národní bezpečnost Spojených států.” (11)

V té době se šéf zpravodajské služby nacistů, Reinhard Gehlen setkal s budoucím ředitelem CIA (26. února 1953 – 29. listopadu 1961) Allenem Dullesem a došli ke shodě. Gehlen byl hlavní špion nacistů a jeho zpravodajská síť pronikla do Ruska. (V roce 1942 se budoucí ředitel CIA, Allen Dulles přestěhoval do Bernu ve Švýcarsku jako šéf Úřadu pro strategické služby, aby zde vyjednával s některými nacistickými vůdci, kteří již byli přesvědčeni, že Německo válku prohraje, a chtěli se s USA podílet na možné budoucí válce proti SSSR.) Dulles neměl vůči nacistům žádné předsudky, protože s mnoha z nich pracoval před válkou jako prominentní newyorský právník (1926-1942 a opět 1946-1950).

Když byl Gehlen vydán do Spojených států, byl převezen do Fort Hunt ve Virginii, kde on a armáda USA dosáhli dohody: Jeho zpravodajská jednotka bude pracovat pro USA a bude jí také placena, dokud se nová německá vláda neujme moci. Mezitím, kdyby zjistil konflikt zájmů mezi Německem a USA, mohl na prvním místě vzít v úvahu zájmy Německa (12). Po dobu téměř deseti let ‘Gehlen Org’, jak byla nazývána, operovala bezpečně uvnitř CIA a byla doslova jediným zpravodajským zdrojem CIA o Východní Evropě. Potom v roce 1955 se vyvinula v BND (německý ekvivalent CIA) a pokračovala ve spolupráci se svými protějšky v USA.

Problém imigrace vědců byl potom obcházen tak, že spisy nacistických vědců byly ‘vyčištěny’ od usvědčujících důkazů a Allen Dulles dostal Gehlen Org, nacistickou zpravodajskou jednotku, do USA, jak slíbil, pod ochranná křídla CIA, která později rozevřela deštník nad mnoha projekty, založenými na dřívějším nacistickém výzkumu.

Operace Paperclip byla ve hře také v událostech u ostrova Maury. Samotný stát Washington byl sídlem několika kontraktorů v oblasti vzdušné obrany, kteří měli zisky z tehdy tajné operace Paperclip. Bylo to v roce 1947 také místo pozorování mnoha létajících strojů, které se podezřele podobaly nákresům na rýsovacích prknech nacistických konstruktérů a objektům, které se objevovaly na obloze v Evropě koncem války.

Důstojníci, kteří se zúčastnili incidentu na ostrově Maury, Davidson a Brown, patřili ke G-2: Ta byla zodpovědná za to, že operace Paperclip bude udržena v tajnosti, a měla provést nutná bezpečnostní opatření, aby utajení bylo dosaženo. Další funkcí G-2 bylo dohlédnout na každého, jehož činnost představuje pro operaci Paperclip bezpečnostní riziko. To, že své objekty umístili na leteckou základnu Wright-Patterson, bylo zcela logické – Wright-Patterson (tehdy Wright-Field) byla hlavním výzkumným centrem, kam byla umístěna většina nacistických vědců, aby zde pokračovali ve své práci.

Jedním z nejprominentnějších fyziků, kteří se do Ameriky dostali v rámci operace Paperclip, byl Hubertus Stronghold, později známý jako ‘otec kosmické medicíny’ a v roce 1977 byla podle něho pojmenována Knihovna kosmické medicíny při Škole kosmické medicíny amerického letectva. Ve zprávě tajné služby z dubna 1947 se o něm píše, “Jeho úspěšná kariéra za Hitlera naznačuje, že musel plně souhlasit s Hitlerem.” Přesto byl pod ochrannými křídly operace Paperclip přijat do Spojených států se zdůvodněním, že nebyl “horlivým nacistou”. (13)

Mezi další nacisty patřili Klaus Barbie, takzvaný ‘Řezník z Lyonu’, Otto von Bolschwing, nechvalně známý pro své aktivity při vyhlazování Židů a plukovník SS Otto Skorzeny (14). Avšak čištění spisů ne vždy odolalo zkoumavému pohledu času. V roce 1984 Arthur Rudolph, který byl v roce 1969 oceněn NASA cenou za vynikající služby, raději opustil USA, aby nemusel čelit obvinění, že byl nacistický válečný zločinec.

Dalším údajným nacistou byl Werner von Braun. Von Braun, narozený 23. března 1912, se stal jedním z prvních a nejpřednějších raketových inženýrů na světě a vůdčím odborníkem na cesty do kosmu. Mladý Werner, který se narodil v rodině pruských aristokratů barona Magnuse a baronky Emmy von Braun, četl knihu Hermanna Obertha ‘S raketou do planetárního prostoru’ a jeho nový zájem ho v roce 1930 přivedl na Technologický institut v Berlíně. V roce 1932 získal hodnost bakaláře v mechanickém inženýrství a byl mu nabídnut grant na výzkum a vývoj raketových motorů s tekutým palivem (15). Von Braunovy raketové experimenty byly prováděny na zkušebním území Kummersdorf, 60 mil jižně od Berlína v letech 1932-1937.

Kummersdorf byl odpalovacím místem pro dvě německé rakety V-2 v roce 1934 (16). Po jejich vypuštění začal Braun pracovat na pomocném raketovém motoru pro startování těžkých bombardérů a na stíhačkách jenom s raketovým motorem (17), avšak Kummersdorf byl příliš malý na tento úkol, a tak se von Braun přemístil do Peenemünde na pobřeží Baltického moře, kde byl v letech 1937-1945 ředitelem. Toto zkušební stanoviště bylo vybaveno laboratořemi a průmyslovými zařízeními pro vývoj, výrobu a zkoušení německých raket V-1 a V-2 (18). Byla to raketa V-2, která způsobila takové těžké škody Anglii během války. Von Braun se nevzpíral proti nacismu. Skutečně “vstoupil do Národně socialistického leteckého sboru a v roce 1933 získal licenci pilota, dále vstoupil do obchodní organizace DAF, do lovecké organizace přidružené k nacistům a do jezdecké školy SS (19).” Von Braunovy vstupní záznamy pro přijetí do armády USA dále ukazují, že byl majorem SS, který často navštěvoval podzemní továrnu na rakety, kde zemřelo 25.000 vězňů z koncentračního tábora Dora. Podle vedoucí producentky investigativní jednotky CNN, Lindy Huntové, von Braun ze zúčastnil schůzky, kde se diskutovalo o pouličním zátahu na občany Francie, kteří měli být odvezeni do koncentračního tábora Dora.

Když se na začátku roku 1945 přiblížil konec války, von Braun nařídil dvěma mužům najít opuštěný důl v pohoří Harz a ukrýt zde technická data o V-2. Několik velkých beden bylo potom umístěno do nalezené jeskyně a von Braun poslal svého mladšího bratra Magnuse na bicyklu, vypůjčeném od místního hostinského, aby vyhledal spojenecké jednotky, jimž by se mohli vzdát. Von Braun a jeho vědecký personál se řádně vzdali americké armádě, zatímco většina výrobních inženýrů byla uvězněna Sověty (20).

Po příchodu do Ameriky v rámci projektu Paperclip Braun pracoval na řízených střelách pro armádu USA. V roce 1948 se vrátil do Bavorska, kde se oženil se svou druhou sestřenicí, a později sloužil jako technický ředitel a potom v letech 1950-1956, kdy žil v Huntsville, Alabama, působil jako šéf Oddělení vývoje řízených střel v Redstone Arsenal (21). Von Braun byl později jmenován ředitelem Development Operations Divisilon u Army Missile Agency, která vyvinula raketu Jupiter-C, která 31. ledna 1958 vynesla na oběžnou dráhu první satelit na západní polokouli, ‘Explorer-I’, který byl předzvěstí zrodu amerického kosmického programu (22).

O dva roky později byli von Braun a jeho tým přemístěni do Marshallova střediska kosmických letů NASA, kde od července 1960 do února 1970 sloužil jako ředitel. V roce 1970 se stal přidruženým administrátorem NASA a je nepravděpodobné, že bez něho by tato organizace poslala člověka na Měsíc.

Během dvaceti let von Braun obdržel přibližně 25 čestných akademických hodností a přijal mnoho dalších ocenění a medailí, mezi nimiž bylo i ocenění od prezidenta Kennedyho.

Jeho spis byl pravděpodobně přepsán, aby se nejevil jako nadšený nacista a on sám se pokusil snížit význam svého nacistického zapojení tímto tvrzením: “V roce 1939 jsem byl oficiálně požádán, abych vstoupil do Národně socialistické strany. V té době jsem již byl technickým ředitelem v Peenemünde… Technická práce přitahovala pozornost vyšších a vyšších úrovní. Takže mé odmítnutí vstoupit do strany by znamenalo, že bych musel opustit svou životní práci. Mé členství ve straně nebylo spojeno s žádnou politickou aktivitou (23).”

Avšak von Braunovo tvrzení je jednoduše nepravdivé, protože další vědci s úspěchem používali staré pravidlo Wiemarské republiky, které se stále používalo, nutící každého příslušníka armády, aby se zdržoval členství v politických stranách.

Hermann Oberth, mentor Wernera von Brauna, také přišel do Spojených států v rámci projektu Paperclip. Narodil se 25. června 1894 v transylvánském městě Hermannstadt. Oberth je všeobecně považován za zakladatele moderní raketové techniky. V roce 1923 publikoval práci, která inspirovala von Brauna, ‘Die Rakete zu den Planetenraumen’. Tuto práci následovala v roce 1929 delší verze (429 stran), která byla mezinárodně považována za práci obrovského vědeckého významu.

Když mu bylo něco přes třicet, Oberth vzal Wernera von Brauna (který o Oberthovi láskyplně hovořil jako o svém ‘učiteli’) za asistenta a společně pak pracovali v Peenemünde na vývoji rakety V-2. Po vstupu do USA po válce, spolu se stovkou zbývajících raket V-2 a s komponentami, Oberth opět pracoval s von Braunem a celý tým z Peenemünde byl znovu postaven na zkušební střelnici White Sands. Oberth a von Braun pokračovali ve své práci, založené na vývoji rakety V-2, která způsobila mnoho škod v severní Evropě, a vyvinuli raketu Saturn V, která vynesla do vesmíru prvního Američana. Oberth odešel za tři roky po svém vstupu do Spojených států do důchodu a vrátil se do Německa, kde vedl Oberthovu komisi pro Německou vládu, která se zabývala fenoménem UFO.

Dalším vědcem, který do Ameriky přinesl nové vědomosti, byl Viktor Schauberger. Přestože neexistují důkazy, že Schauberger sympatizoval s nacisty, Američané na něho pohlíželi jako na kolaboranta a dali ho do ‘ochranné péče’na šest měsíců.

Dr. Walter Miethe a Rudolf Schriever se také dostali do Ameriky na základě operace Paperclip, avšak jejich kolega Habermohl údajně padl do ruských rukou. https://web.archive.org/web/20120215110500/http://www.hucek.cz/l_kopecky/ufo_hoax/secrets.html